Tretia časť – Prechodné a záverečné ustanovenia
U nás, v Slovenskej republike, je trest smrti síce jasne zakázaný Ústavou SR:
Zákon č. 460/1992 v čl. 15 ↓
1. Každý má právo na život. Ľudský život je nutný ochraňovať už pred narodením.
2. Nikto nesmie byt pozbavený života.
3. Trest smrti sa nepripúšťa.
4. Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
(bol zrušený v roku 1990 ešte v Československu), ale veľa ľudí sa aj dnes pozastavuje na tým prečo bol vypustený z nášho trestného zákona. Je mi jasné, že naša republika sa snaží držať krok so západom, ale to neznamená, že ich musíme vo všetkom napodobňovať! Vo svete je ešte stále veľa štátov, v ktorých je tento najvyšší trest prípustný a často bežne používaný. V roku 1998 bolo na svete 59 krajín, ktoré celkom zrušili trest smrti. Zaujímavé je, že medzi poslednými, ktoré tak spravili boli aj také krajiny ako Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko či Belgicko. Ďalej je tu aj skupina štátov, ktoré zrušili tento trest len v čase mieru, ale aj také, ktorých právne systémy tento trest poznajú, ale napriek tomu ich už nevykonávajú (teraz sa o tom dosť hovorí napr. vo Veľkej Británii) V Európe je posledným mohykánom Bielorusko, ktoré odoláva tlakom zo strany OSN aj Amnesty International. Ja som odjakživa venoval tomuto problému pozornosť a sú mi známe aj veci ako napríklad, že na blízkom východe poznajú aj tresty smrti v podobe ukameňovania, zhodenia z útesu či useknutie hlavy. Tí, čo to vymysleli sú síce kreatívni, ale pripúšťam, že je to asi trochu neľudské. Som zástanca tohto trestu (nieže by som chcel byť popravený), ale predsa len trochu umiernenejší než tí na východe. Určite nechcem, aby sa tu dialo niečo podobné ako v Číne, kde každoročne popravia tisícky ľudí, alebo Sovietskom zväze, kde popravovali nevinných ľudí, alebo v Iráne. Skrátka si myslím, že tento trest by veľmi dobre poslúžil ako odstrašujúci prostriedok a často je jeho prevedenie aj lacnejšie ako sa starať o niekoho 40 rokov vo väzení... Vedel by som si predstaviť jeho vykonávanie len v istých otázkach, a to: vlastizrada, vražda prezidenta, diplomata alebo inej hlavu štátu, mučenie a viacnásobný či nepopierateľný terorizmus. Čo sa týka vraždy... určite nesúhlasím s vetou „oko za oko“, ale viacnásobná vražda či brutálna a zároveň nepopierateľná (dosť kontroverzné slovo) by mala byť takto určite „odmenená“!!! Akým spôsobom? Neviem si predstaviť, kde by sme ľudí zhadzovali z útesov alebo ako by sme ich zahadzovali štrkopieskami, náboje sú tiež drahé, plynové komory už vymreli, takže mi ostávajú 2 spôsoby – asi najhumánnejšie – usmrtenie elektrickým kreslom a injekciou. Asi najväčšou nevýhodou tohto trestu je nemožnosť reparovať vykonaný trest v prípade justičného omylu a proti znie aj jeho nepotrebnosť, lebo nebola dokázaná jeho účinnosť. Má samozrejme aj svoje „pre“, ktoré si väčšinou človek uvedomí až keď ľutuje, že je zakázaný – brutálny zločin musí byť potrestaný adekvátnym spôsobom; nie je to čudné, keď sa štát stará viac o vraha ako o pozostalú rodinu?; máme tu aj piate prikázanie (nezabiješ, či ako to bolo); pôsobí ako naozaj dobrá výstraha a keď sa niekto nebojí tak mu to asi nevadí, že zomrie; a ešte jedna známa fráza „falošná humánnosť demoralizuje“!
Určite by sa našli ku trestnému zákonu, ktorý je dosť zastaraný a máme ho už dobrých 40 rokov, aj iné výhrady, ale veď nebudem predsa taký kritický...