Amsterdamská zmluva posilňuje legislatívnu úlohu Parlamentu rozšírením procedúry spolu s Radou na nové oblasti. Patria do nej zdravie obyvateľov, dopravná politika, sociálna politika a politika o zamestnanosti. Parlament si tiež delí rozpočtové právomoci s Radou. Môže rozpočet prijať alebo ho zamietnuť. Po zamietnutí sa celá procedúra začína od začiatku. Rozpočet pripravuje Komisia. Parlament komentuje najmä nepovinné výdavky Európskej únie kým Rada robí opak (povinné sa myslí napr. výdavky na poľnohospodárstvo). Týmto relatívne rozsiahlym popísaním Európskeho parlamentu som chcel upozorniť na viacero faktov. Prvú vec, ktorú by som chcel dať najavo je obrovská previazanosť medzi Radou a Parlamentom. Podporuje to spoluprácu vzájomnú komunikáciu a takisto dochádza ku kontrole samých seba. Takáto štruktúra funguje ako katalyzátor problémov a "zlých" rozhodnutí. Tiež sa takto nepriamo potláča korupcia. Jednoducho tu naozaj nie je priestor pre presadzovanie určitých mocenských záujmov, ale na úkor toho sa viacej zaoberá reálnymi problémami.