Európsky Parlament

Európsky Parlament - European Parliament

Európsky parlament ako jedna z najviac vplyvných orgánov Európskej Únie zastáva nezanedbateľnú pozíciu v systéme inštitúcií Európskej Únie. Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočňujú priamym všeobecným hlasovaním každých päť rokov. Priamo volený Európsky parlament je výrazom politickej vôle národov zlúčených v Európskej Únii. Reprezentuje 373 miliónov občanov Európskej Únie a jeho základné poslanie je veľmi podobné ako poslanie ostatných parlamentov - tvorba legislatívy a kontrola výkonnej moci. Tiež zabezpečuje demokratické fórum pre diskusiu. Má dozornú funkciu a zohráva tiež úlohu v legislatívnom procese. Najdôležitejšími zložkami právomoci parlamentu sú tri oblasti: legislatívna právomoc, právomoc kontrolovať rozpočet a exekutíva. Parlament si delí legislatívnu funkciu s Radou: zúčastňuje sa na návrhoch smerníc a nariadení, na predkladaní dodatkov, ktoré od Komisie vyžadujú, aby ich zahrnula do svojich návrhov. Skladá sa zo 626 členov s nasledovným rozložením počtu kresiel v parlamente: Nemecko (99), Francúzsko (87), Taliansko (87), Veľká Británia (87), Španielsko (64), Holandsko (31), Belgicko (25), Grécko (25), Portugalsko (25), Švédsko (21), Rakúsko (21), Dánsko (16), Fínsko (16), Írsko (15), Luxembursko (6). Funkčné obdobie parlamentu je v trvaní piatich rokov. Miesto zasadaní je Štrasburg, kde sa konajú plenárne mesačné stretnutia. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli sa konajú schôdze komisií a mimoriadne schôdze. Generálny sekretariát má sídlo v Luxemburgu. Jednotný akt, ktorý doplnil Zmluvy, zriadil procedúru dvoch čítaní v Parlamente a dvoch čítaní v Rade. Známa ako procedúra spolupráce poskytuje Parlamentu väčšiu váhu v rozsiahlych oblastiach politiky, najmä pokiaľ ide o jednotný trh. Táto procedúra sa zdala byť neefektívna a tak bola zrušená Amsterdamskou zmluvou s cieľom zjednodušiť legislatívne procedúry a rozšíriť proces spoločného rozhodovania. Maastrichtská zmluva posilňuje postavenie Parlamentu aj tým, že mu udeľuje spoločné právomoci rozhodovania spolu s Radou v špecifických oblastiach: sloboda pohybu pracovníkov, sloboda založiť podnik, sloboda poskytovania služieb, jednotný trh, vzdelávanie, výskum, životné prostredie, transeurópske siete, zdravotníctvo kultúra a ochrana spotrebiteľa. Parlament teraz môže odmietnuť spoločné stanovisko Rady a zastaviť legislatívny proces za predpokladu, že absolútna väčšina členov parlamentu je "za".

Amsterdamská zmluva posilňuje legislatívnu úlohu Parlamentu rozšírením procedúry spolu s Radou na nové oblasti. Patria do nej zdravie obyvateľov, dopravná politika, sociálna politika a politika o zamestnanosti. Parlament si tiež delí rozpočtové právomoci s Radou. Môže rozpočet prijať alebo ho zamietnuť. Po zamietnutí sa celá procedúra začína od začiatku. Rozpočet pripravuje Komisia. Parlament komentuje najmä nepovinné výdavky Európskej únie kým Rada robí opak (povinné sa myslí napr. výdavky na poľnohospodárstvo). Týmto relatívne rozsiahlym popísaním Európskeho parlamentu som chcel upozorniť na viacero faktov. Prvú vec, ktorú by som chcel dať najavo je obrovská previazanosť medzi Radou a Parlamentom. Podporuje to spoluprácu vzájomnú komunikáciu a takisto dochádza ku kontrole samých seba. Takáto štruktúra funguje ako katalyzátor problémov a "zlých" rozhodnutí. Tiež sa takto nepriamo potláča korupcia. Jednoducho tu naozaj nie je priestor pre presadzovanie určitých mocenských záujmov, ale na úkor toho sa viacej zaoberá reálnymi problémami.