Realisti všeobecne pojímajú objektívnu existenciu (nezávislú na ľudskom myslení).
Nominalisti považovali všeobecné pojmy za fikcie. Aj tu bola základnou filozofickou disciplínou ontológia - objektívny idealizmus.
Nastolením problému reality univerzálií sa stredoveká filozofia obracia aj k dnešnej filozofii a vede.

ANSELM – presadzoval myšlienku, že člověk je svojím rozumom verným obrazom Boha.
Dôkaz existencie Boha – „Boh je ten, nad ktorého už nemožno myslieť nič vyššie.“

PETER ABÉLARD – stanovisku k problému univerzálií-konceptualizmus-všeobecné pojmy majú před stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozume. Vrcholná scholastika

ALBERT VEĽKÝ – jako prírodovedec, aj jako teológ sa neodvolával na rozumové dôvody. Tvrdil, že prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike.

TOMÁŠ AKVINSKÝ – knieža zcholastikov. Jeho zámerom bolo vybudovať rozsiahly systém, ktorý by v sebe zahrňoval všetky oblasti vedenia.
Učenie, ktoré rozširoval dostalo názov tomizmus a stalo sa základom katolíckej teológie a filozofie.

JOHANNES DUNS SCOTUS – zastával názor, že naše prirodzené vedenie je isté len vtedy ak sa môže opierať o zmyslové nazeranie. Tvrdil, že najvyšším cieľom prírody je indiidualizácia.

WILLIAM OCCAM – predstaviteľ nominalizmu. Tvrdil, že skutočné je len to, čo je jednotlivé. Myšlienky o troch princípoch: princíp všemohúcnosti (platí len pre Boha)
protirečenia (záväzný pre Boha aj pre človeka)
ekonómie (platí len pre človeka)



Neskorá scholastika

V tomto období sa skúmali témy gravitácie, teória pohybu na základe impulzu, nárazu a teória rýchlosti.