Stredoveká filozofia ( 4.st. n.l. - 15.st. n.l. )
Stredovek (lat. media aestas, medium aevum) je názov pre „medziobdobie“ od antiky až po renesanciu.
Začiatok stredoveku sa najčastejšie datuje do roku 313, kedy bol vydaný milánsky edikt v Rímskej ríši. Zrovnoprávňoval kresťanstvo s ostatnými náboženstvami.
Stredovekú literatúru možno rozdeliť na dve obdobia:
-patristiku (100 - 700)
-scholastiku (700 - 1500) - raná (750 - 1200)
- vrcholná (1200 - 1350)
- neskorá (1350 - 1500)
Patristika
Pater (otec) bol titul pre učiteľa múdrosti. Najčastejšie boli nimi kňazi. Skúmanie ich učenia sa nazýva patrológia.
Predstaviteľmi tohoto obdobia sú: Tertullianus, Origenes, Ambrosius, Augustinus, Hieronymus a Gregor Veľký.
TERTULLIANUS – stroho odmieta filozofiu. Zdôrazňuje absurdnosť kresťanskej viery, ak ju posudzujeme z hľadiska pojomového myslenia.
ORGENES – presadzuje filozofiu jako reflexiu obsahov zjavenia.
AUGUSTINUS – je otcom stredovekej filozofie. Presadzuje myšlienku, že ak filozofi povedali niečo pravdivé a v súlade s vierou, potom nielenže sa čoho obávať, ale kresťania by si mali osvojiť a využiť na osvietenie svojej viery myslením a svojho rozumu vierou. Sformuloval ústredný motív stredovekej filozofie: pochop, aby si uveril, a ver, aby si porozumel.
„Nevychádzj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda.“ Pravdu teda nemožno nájsť mimo človeka.Jeho koncepcia dejín mala veľký vplyv na európsku filozofiu dejín a na rozdelenie politickej moci v stredoveku. Upriamuje pozornosť na vedomie človeka a odhaľuje v ňom zásadný význam skúsenosti času. Minulosti sa môžeme zmocňovať vo forme spomienky a budúcnosti vo forme očakávania. Člověk podľ neho pozostáva z tela a duše, pričom duša má nadradené postavenie. Ľudského ducha rozčlenil na tri zložky: pamäť, rozum a vôľu. Táto trojica je odrazom Božskej Trojice, čo mu potvrdzuje, že člověk je odrazom Boha.
Základným pojmom etiky je láska, ktorú stotožňuje s vôľou.
Láska k Bohu je najväčšou cnosťou a zárukou dobrého konania.
Predmetom filozofie bol jednotlivý člověk žijúci jako Božie stvorenie v spoločenstve s inými ľuďmi.
Scholastika
Stredoveký ideál vyjadroval asketizmus. Bol to boj medzi nominalistami a realistami. Podstatou ich sporu bola reálna existencia všeobecných pojmov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stredoveká filozofia
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | onzerB | ||
Jazyk: | Počet slov: | 534 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.1 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 3m 30s |
Pomalé čítanie: | 5m 15s |
Podobné referáty
Stredoveka filozofia | SOŠ | 2.9358 | 1803 slov | |
Stredoveká filozofia | SOŠ | 2.9522 | 1966 slov | |
Stredoveká filozofia | GYM | 2.9680 | 4905 slov | |
Stredoveká filozofia | GYM | 2.9832 | 926 slov |