Takto chápaná definícia je príkladom v praxi častého stierania hraníc medzi poslaním a činnosťou profesionálnych štátnych úradníkov - diplomatov a činnosťou oficiálnych politických predstaviteľov štátu. Ak je vo všeobecnosti hlavným poslaním diplomacie systematické a úspešné presadzovanie cieľov a zámerov zahraničnej politiky štátu, pri naplňovaní jeho národnoštátnych záujmov, nevyhnutnou podmienkou úspešnosti diplomacie je minimálna, všeobecne prijateľná miera konzistentnosti medzi cieľmi zahraničnej politiky, z nich vyplývajúcimi praktickými krokmi prezentovanými oficiálnymi predstaviteľmi štátu a nadväznou činnosťou diplomatov - pracovníkov diplomatickej služby.
Súhrn zahraničných politík jednotlivých štátov, ich vzájomné pôsobenie a interakcie vytvárajú medzinárodnú politiku. Jej charakter, prejavy a formy sú súčasťou historického procesu vývoja spoločnosti a podliehajú dobovým zmenám. Vývojové trendy v minulom storočí, a najmä v jeho druhej polovici smerujú ku globalizácii medzinárodnej politiky. Tradičné formy vytvárania sfér vplyvov jednotlivých veľmocí začínajú čoraz viac nahradzovať formujúce sa regionálne a integračné zoskupenia. Ich vnútorná súdržnosť je podmienená vyvažovaním individuálnych záujmov v prostredí multilaterálnych vzťahov, s trendmi k vytváraniu rovnováhy medzi prirodzenou snahou po dominancii veľkých, a rovnako prirodzeným úsilím malých takúto snahu obmedzovať. V dynamicky sa formujúcom prostredí medzinárodnej politiky konca 20. storočia získava aj diplomacia nové dimenzie. Vznik univerzálnych medzinárodných organizácií, akými sú napr. OSN, ale aj mnohé regionálne a nadregionálne integračné zoskupenia (RE, EÚ, OBSE, NATO, ASEAN, MERCOSUR, NAFTA, OECD), ponúka aj malým štátom nové možnosti presadzovať sa na medzinárodnej politickej scéne.

Verejná diplomacia:

V modernej občianskej spoločnosti vyspelých krajín, smerujúcich k uplatňovaniu modelu otvorenej spoločnosti, získava na význame verejná diplomacia. Tento pojem zahŕňa uvedomelú činnosť v prospech záujmov štátu alebo medzinárodného spoločenstva, ktorú vykonávajú významné osobnosti, predstavitelia verejného, spoločenského, kultúrneho, športového či vedeckého života, prípadne bývalí význační predstavitelia politického života ako súčasť dobrovoľných občianskych aktivít.

Právne prostredie diplomacie:

Právny priestor, v ktorom sa diplomacia pohybuje, vytvára medzinárodné právo, ktoré sa podľa oblasti rozdeľuje na medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo súkromné.
Medzinárodné právo verejné tvorí súbor právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi suverénnymi štátmi navzájom, vzájomné vzťahy medzi medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, t. j.