Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Sociálna rola
Sociálny status, pozícia

Meno a priezvisko: Predmet: Sociológia
Školský rok: 2006 / 2007
Semester: Zimný

Obsah

1. Sociálna rola
2. Sociálny status, pozícia
3. Použitá literatúra

1. Sociálna rola

Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý sociálny status. (R. Linton, 1936)

V sociologickom zmysle je to predom určené chovanie a v soc. psychológii sú to prijaté pravidlá jednania.
Sprostredkovaná rola je vzťah medzi skutočnými reálnymi činnosťami jedinca a ich vymedzenými nadindivid. platnými normami.
Rolu možno taktiež chápať v rozmedzí trojjedinosti sociologického neosobného aspektu soc. pozície, soc. – psych. štruktúrneho aspektu soc. interakcie a individuálneho psychologického aspektu osobne prežívanej činnosti.
Role sa zostavujú v súbežnej normatívnej špecializácii, prebiehajúcej v spločnosti a soc. generalizácii prevádzanej každým jej členom (H. Popitz). Sú základom odindividualizovaní a prednosťou noriem. V interakcii pôsobí ako kolektívna schéma výkladu jednania, umožňuje jeho anticipacitu a reciprocitu.

Teória rolí je kritizovaná za to, že v tomto nejednotne definovanom a možno redundantnom pojme vyjadruje presociolizované pojatie jedinca, odtrhuje ho od spoločnosti alebo naopak stotožňuje realitu role s osobnou realitou.
Teória role chápe jej výkon ako hru, pripúšťajúcu iba jedinú stratégiu a propaguje tak konformitu, reifikáciu a fatalizmus.
Sociologická analýza role predpokladá predom existujúci koncenzsu zúčastnených v definovaní každej z nich.

Role sú často spojené so sociálnymi typmi chovania a vzormi individuality. Tie však na rozdiel od roly pripúšťajú istú charakteristiku ich výkonov, nemusia mať presne vymedzené normy a byť viazaný na určité postavenie.

Sociálna rola však funguje ako schéma – motivácia.

Sociálnu rolu môžeme voľne a zjednodušene charakterizovať ako vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. V spoločnosti aj v skupinách existujú všeobecné očakávania , že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandardným spôsobom, spájaným s ich sociálnym statusom.

Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Vďaka tomuto štandardizovanému, rolovému správaniu , ktoré prebieha ako naučené, často takmer automatické, môže plynúť každodenný život spoločnosti, vďaka nemu môže spoločnosť fungovať.
Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie.
Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom.
Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú.
Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovani si sociálnych rolí nie je iba jednosmerným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov.
Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať.
Preto sociológovia rozlišujú predpísanú rolu - očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom - výkon roly – skut. správanie aktéra