Sociologická rola, status, pozícia
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Sociálna rola Sociálny status, pozícia
Meno a priezvisko: Predmet: Sociológia Školský rok: 2006 / 2007 Semester: Zimný
Obsah
1. Sociálna rola 2. Sociálny status, pozícia 3. Použitá literatúra
1. Sociálna rola
Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý sociálny status. (R. Linton, 1936)
V sociologickom zmysle je to predom určené chovanie a v soc. psychológii sú to prijaté pravidlá jednania. Sprostredkovaná rola je vzťah medzi skutočnými reálnymi činnosťami jedinca a ich vymedzenými nadindivid. platnými normami. Rolu možno taktiež chápať v rozmedzí trojjedinosti sociologického neosobného aspektu soc. pozície, soc. – psych. štruktúrneho aspektu soc. interakcie a individuálneho psychologického aspektu osobne prežívanej činnosti. Role sa zostavujú v súbežnej normatívnej špecializácii, prebiehajúcej v spločnosti a soc. generalizácii prevádzanej každým jej členom (H. Popitz). Sú základom odindividualizovaní a prednosťou noriem. V interakcii pôsobí ako kolektívna schéma výkladu jednania, umožňuje jeho anticipacitu a reciprocitu.
Teória rolí je kritizovaná za to, že v tomto nejednotne definovanom a možno redundantnom pojme vyjadruje presociolizované pojatie jedinca, odtrhuje ho od spoločnosti alebo naopak stotožňuje realitu role s osobnou realitou. Teória role chápe jej výkon ako hru, pripúšťajúcu iba jedinú stratégiu a propaguje tak konformitu, reifikáciu a fatalizmus. Sociologická analýza role predpokladá predom existujúci koncenzsu zúčastnených v definovaní každej z nich.
Role sú často spojené so sociálnymi typmi chovania a vzormi individuality. Tie však na rozdiel od roly pripúšťajú istú charakteristiku ich výkonov, nemusia mať presne vymedzené normy a byť viazaný na určité postavenie.
Sociálna rola však funguje ako schéma – motivácia.
Sociálnu rolu môžeme voľne a zjednodušene charakterizovať ako vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. V spoločnosti aj v skupinách existujú všeobecné očakávania , že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandardným spôsobom, spájaným s ich sociálnym statusom.
Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Vďaka tomuto štandardizovanému, rolovému správaniu , ktoré prebieha ako naučené, často takmer automatické, môže plynúť každodenný život spoločnosti, vďaka nemu môže spoločnosť fungovať. Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovani si sociálnych rolí nie je iba jednosmerným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať. Preto sociológovia rozlišujú predpísanú rolu - očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom - výkon roly – skut. správanie aktéra 2. Sociálny status, pozícia
Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako sociálne postavenie, tiež sociálne spoločenské postavenie. Je to nepresne ohraničený pojem používaný v prostredí v zmysle miesta, polohy jedinca v štruktúre istej soc. skupiny či organizácie, kde sa používa aj zástupný termín sociálna pozícia., niekedy aj sociálna rola. Sociálny status (lat. status = postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt), v najobecnejšom chápaní sa používa tento termín ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti, resp. v skupine spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých.
Na každý sociálny status sa viaže istý súbor práv a povinností. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30. r. v súvislosti s vymedzením sociálnej role, ktorú chápal ako dynamickú zložku sociálneho statusu.
K vyjadreniu súhrnu , prelínaniu všetkých pozícii, ktoré jedinec zaujíma vo všetkých skupinách sa používa termín sociálny status, zahŕňa ho aj sociálna prestíž. Všetky použité termíny sa aj v cudzojazyčnej literatúre obsahovo silno prelínajú a bývajú používané k vyjadreniu toho samého.
V tejto terminológii ide o istý proces, kde sociálna pozícia situuje sociálny subjekt v jednom sociálnom priestore v relácii k iným subjektom rovnakého radu, sociálna rola zatiaľ vyjadruje očakávania, ktoré sa k tomuto umiestneniu viažu. Status je potom spojený predovšetkým s výslednými možnosťami a právami subjektu, vyplývajúcimi z jeho všetkých pozícií vo všetkých sociálnych priestoroch. A z plnení všetkých jeho rolí a prestíž vyjadruje sociálne ocenenie, zhodnotenie statusu, čo je vlastne celkovým výsledkom predchádzajúceho procesu. V tomto prípade miera priznanej prestíže závisí od postoja sociálneho okolia , resp. sociálnej verejnosti a tento postoj môže byť ovplyvnený situačnými premenami a masovými efektmi – v tomto prípade sa pojem sociálna pozícia pomerne výrazne odchyľuje od prostého významu pozície a role. Premenlivosť sociálnej pozície súvisí s mierou otvorenosti, či uzavretosti mobilitného priestoru. V období výraznej sociálnej zmeny sa rýchlo a silno mení sociálna pozícia , nová sociálna pozícia však nemusí mať dlhé trvanie.
Termín sociálna rola sociológovia vysvetľujú v súvislosti s termínom sociálny status. Sociálny status je sociálna pozícia v skupine, spoločnosti spojená s istými právami a povinnosťami. Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta... Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status. Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúci, a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje najmä jeho príslušnosť k rómskemu etniku. Najčastejšie však ľudí sociálne definuje práca, ktorú vykonávajú.
Sociálny status podľa nadobudnutie delíme: o vrodený (pripisovaný) o získaný
Zdroje:
Veľký sociologický slovník český, dvojdielny (str. 809, 810, 943, 944, 945, 1226, 1227)sociologický slovník - Ján Sompóci, Bohumil Búzik - Základy sociológie -
|