Na základe tejto interpretačnej teórie adresát postuluje v autorovi vnútorné stavy, ktoré chce komunikovať. Dalo by sa zjednodušene povedať, že interpretačná teória je náš obraz o danom človeku (čo si o ňom myslíme, ako ho vnímame atď.) Aby nám interpretačná teória umožnila rozumieť komunikačným aktom, jej najzákladnejším rysom musí byť predpoklad o kognitívnej rovnocennosti partnera v komunikácii. Kognitívne rovnocenný je niekto, kto myslí ako ja, vníma ako ja, cíti ako ja, môže sa mýliť ako ja a podobne ako ja hovorí to, čo si myslí. Je však zrejmé, že o kognitívnej rovnocennosti komunikačného partnera sa nemôžeme presvedčiť (nemožno mu nahliadnuť do mysle). Ak chceme efektívne komunikovať, sme nútení túto rovnocennosť predpokladať, inak je efektívna komunikácia nemožná. Mohlo by sa zdať, že len mizivé precento komunikácie, je komunikáciou medzi rovnocennými partnermi. Veď o akej rovnocennosti možno hovoriť pri komunikácii medzi riaditeľom a zamestnancom, lekárom a pacientom, či profesorom a študentom? Pri komunikácii sa však nejedná o takýto druh (sociálnej) rovnocennosti. Ide o rovnocennosť iného druhu. Aj profesor musí predpokladať, že študent, ktorému prednáša, je schopný myslieť, že mu môže porozumieť. Musí predpokladať, že študent je schopný v kontexte svojich vedomostí rozpoznať význam, ktorý pri komunikácii do svojich výpovedí vloží. Obaja sú si teda rovnocenní v tom, že sú nositeľmi určitých mentálnych zručností, nevyhnutných pre komunikáciu.
Ak má byť komunikácia úspešná mal by sa výsledok interpretácie komunikačného aktu v mysli adresáta zhodovať s vnútorným stavom autora komunikačného aktu. (t.j. adresát rozpoznal v komunikačnom akte význam hovoriaceho). Interpretácia rečových aktov je však vždy významne ovplyvnená interpretačnou teóriou. Podobne ako kontext aj ona determinuje akým spôsobom budeme komunikačnému aktu rozumieť.
Interpretačnú teóriu možno v procese komunikácie verifikovať. Táto verifikácia prebieha tak, že sledujeme či sú ďalšie akty autora koherentné s našou interpretačnou teóriou o ňom. Ak by bola naša interpretačná teória v procese komunikácie falzifikovaná, budeme nútení ju modifikovať. Aká by mala byť interpretačná teória, aby bola komunikácia čo najúspešnejšia? Ak chceme zvýšiť efektívnosť komunikácie mali by sme komunikačného partnera vnímať ako jedinečnú neopakovateľnú individualitu a nie ako príslušníka nejakého širšieho druhu (etnika, rasy,...) Ďalším spoznávaním partnera v komunikácii si interpretačnú teóriu modifikujeme, robíme ju podrobnejšou.