Práva žien

STE PRED DVESTO ROKMI mali ženy veľmi málo práv. Nemohli voliť a boli považované za majetok svojich otcov alebo manželov. V polovici 19. storočia však začali požadovať zrovnoprávnenie s mužmi. Chceli získať hlasovacie právo a rovnaké právo na prácu a vzdelanie. Žiadali, aby mali právo i na majetok, na rozvod a na deti po ňom. Boj za práva žien sa nazýval aj feminizmom. Mnohé sa na ňom obetavo zúčastňovali. Ženy prvý raz organizovane požadovali, aby sa mohli zúčastniť na voľbách roku 1848 v Spojených štátoch amerických. Okolo roku 1920 už sufražetky (angl. slovo suffrage znamená hlasovacie právo) dosiahli viacero víťazstiev, najmä v oblasti hlasovacieho práva a vzdelania. Koncom 60. rokov tohto storočia obnovili boj za rovnoprávnosť. Nová vlna protestov sa volala hnutím za oslobodenie žien. V mnohých štátoch mala za následok prijatie zákonov, ktoré znamenali koniec diskriminácie žien.

SUFRAŽETKY

Roku 1905 použili jedny britské noviny slovo suffragette ako hanlivé pomenovanie žien bojujúcich za svoje hlasovacie právo. Sufražetkám sa však pomenovanie zapáčilo a slovo sa vžilo - ľudia ho používajú ešte aj dnes. Veľa sufražetiek sa dostalo pre svoje názory do väzenia.

EMILY DAVISONOVA
Roku 1913 britská sufražetka Emily Davisonová sa hodila pod vedúceho koňa na dostihoch a zahynula. Svojím protestom upútala pozornosť verejnosti na kampaň Hlasovacie právo pre ženy.

SUSAN B. ANTHONYOVA
Jedna z vodkýň hnutia za hlasovacie právo žien v Spojených štátoch amerických S. B. Anthonyová (1820-1906)
pomáhala založiť Revolution, prvé feministické noviny.


NÁSILNÉ KRMENIE
Roku 1909 odmietali väznené sufražetky jedlo. Väzenský dozorcovia ich kŕmili násilím tak. že im vkladali cez nosnú dierku tenkú rúrku do žalúdka a cez ňu im liali potravu. Bolo to bolestivé a niektoré ženy pritom vážne poranili. Násilné kŕmenie sa skončilo roku 1913.

HNUTIE ZA OSLOBODENIE ŽIEN
Koncom šesťdesiatych rokov a v sedemdesiatych rokoch hnutie za oslobodenie žien bojovalo za ďalšie zlepšenie práv žien. Ženy na celom svete demonštrovali za rovnaké mzdy, za lepšie zdravotnícke služby a za skoncovanie s pornografiou a násilím voči ženám.

ZENY POČAS VOJNY Počas 1. svetovej vojny (1914-1918) ženy vo Veľkej Británii udržiavali chod tovární, kým muži bojovali na fronte. Dokázali, že sú rovnocenné mužom. Roku 1918 získali britské ženy po dovŕšení 30 rokov hlasovacie právo. 0 dva roky nato získali hlasovacie právo aj americké ženy. PRACUJÚCA ŽENA
V USA ženy tvoria asi 43 % pracujúcich.

Len máloktoré z nich však zastávajú dôležité funkcie a väčšina z nich zarába menej ako muži, ktorí vykonávajú tú istú prácu.


1792 Mary Wollstonecraftová z Veľkej Británie vydala Obhajobu práv ženy.
1848 Prvá konferencia na tému práva ženy. konaná v Seneca Falls v štáte New York, (USA), vyzvala, aby sa ženám poskytlo hlasovacie právo.
1893 Nový Zéland sa stal prvou krajinou, kde ženy získali hlasovacie právo
1903 Emmeline Pankhurstová založila vo Veľkej Británii' militantnú ženskú sociálnu a politickú úniu žien s cieľom vybojovať hlasovacie právo pre ženy.
1918 Britské ženy po dovŕšení 30 rokov získali hlasovacie právo.
1920 19. doplnok k Ústave USA dal hlasovacie právo ženám nad 30 rokov.
1960 Sirimávo Bandáranájaková zo Srí Lanky sa ako prvá žena stala ministerskou predsedníčkou.
1963 Federálny zákon o mzde v USA vyhlásil za nezákonné vyplácať nižšie mzdy ženám vykonávajúcim rovnakú prácu ako muži. 1970 Vo Veľkej Británii bol prijatý zákon, ktorý zaručil všetkým za rovnakú prácu rovnakú mzdu bez ohľadu na pohlavie.