Keby sme nazreli do histórie médií ako takých tak ich predchodcami boli napríklad divadlá, heroldovia, či básnici. Za najstarší oficiálny masovokomunikačný prostriedok však môžeme považovať tlač, ktorú okolo roku 1450 vynašiel Johan Gutenberg. Masovokomunikačným prostriedkom /masmédiom/ sa stala až na začiatku 17.stor. v čase vzniku periodickej tlače. Jej vznik dávame do súvislosti so vznikom a rozvojom meštiactva, ktoré z existenčných dôvodov potrebovalo masovú komunikáciu v národnom i medzinárodnom meradle. Preto v krajinách kde pretrvával feudalizmus, sa vznik novín a časopisov oneskoroval. Okrem rozhodujúcej úlohy spoločenských podmienok významným predpokladom pre nástup periodickej tlače bol už spomínaný vynález tlače a jej udomácnenie v príslušnej krajine. Tlač umožnila najprv v menších a neskôr i väčších počtoch rozmnožiť rovnaký obsah. Vznik periodickej tlače na Slovensku, ktoré v tom období bolo ešte súčasťou Uhorska , bol značne oneskorený v dôsledku hospodárskeho zaostávania nie len našej krajiny ale Uhorska vôbec. Za predchodcov novín sa považovali v tej dobe novinové letáky a letákové noviny - prvé obsahovali jednu, druhé viacero správ. Najstaršie letákové noviny na Slovensku vytlačil v Bratislave roku 1594 Ján Valo pod názvom Zwo wahrhaftige Newezeitung. Z počiatku sa na našom území vydávala periodická tlač len v cudzích jazykoch, ale v rokoch 1784 - 1787 začali vychádzať dva razy do týždňa aj prvé slovenské noviny- Prešpurské nowiny. Za najstarší slovenský časopis sa považujú Nowiny o polním hospodářství z roku 1783. Prvým slovenským periodikom v spisovnej slovenčine boli Štúrove Sloveskje národňje novini z roku 1845 - 1848, ktoré zohrali významnú úlohu v boji proti feudalizmu v Uhorsku a za národné práva Slovákov. Za zmienku stoja i prvé zachované noviny na svete, antverpské NieuweTijdinghen, ktoré roku 1605 vytlačil Abraham Verhoen a najstarší denník na svete, za ktorý sa pokladá Neu einlaufende Nachricht von Kriegs - und Welthändeln, ktorý začal vydávať Thimotheus Ritzch v roku 1650. Z hľadiska recipienta zvláštnosťou periodickej tlače bola jej vizuálnosť, teda vnímanie zrakom. Jej príjem nevyžadoval nijakú technickú aparatúru. Vníma sa spravidla individuálne, pričom to bola jej veľká výhoda, lebo recipient si mohol zvoliť čas prijímania a dokonca sa mohol k nemu i kedykoľvek vrátiť. Jediným limitujúcim činiteľom bola po treba gramotnosti pri jej vnímaní.