Druhým najstarším masovokomunikačným prostriedkom sa stal film, ktorý síce nezohrával úplne totožnú úlohu v prenose informácií ako periodická tlač, ale istým svojim spôsobom do skupiny komunikačných prostriedkov patrí. Prvé verejné kinematografické predstavenie usporiadali v roku 1895 v Paríži bratia Lumierovci. Vizuálnosť tohto masovokomunikačného prostriedku spočívala v kinetických obrazoch. Recipient nemohol vnímať informáciu individuálne, čiže kdekoľvek, ale iba na určitom mieste, napríklad v premietacej sále a v určitom čase. Na rozdiel napríklad od televízie film nepozná súčastné/synchrónne vysielanie čo nedokázalo zaručiť aktuálnosť. Prvé filmy boli čiernobiele a neskôr po roku 1937 sa začala výroba farebných filmov. Po druhej svetovej vojne sa objavili už aj širokouhlé a stereoskopické filmy, ktoré boli založené na priestorovom videní.
V roku 1903 sa uskutočnilo prvé pokusné rozhlasové vysielanie, ktoré mal na starosti dánsky vynálezca Valdemar Poulsen a americký konštruktér ReginaldFessenden. Jeho krátky hudobný a slovesný program odvysielaný 24. Decembra roku 1906 zo stanice Brant Rock v štáte Massachusetts je považovaný za zrod rozhlasu ako verejného média. V roku 1910 bol úspešne uskutočnený prvý rozhlasový prenos z opery v New Yorku. Spája sa s menom amerického vynálezca Lee de Foresta. Pravidelné rozhlasové vysielanie pre verejnosť však zahájila ako prvá na svete až americká stanica KDKA 2. Novembra 1920. V Európe sa prvé pokusy s rozhlasovým vysielaním viažu s obdobím tesne pred 1.svetovou vojnou, ale až po jej skončení bolo zahájené pravidelné vysielanie pre verejnosť. Najskôr v Anglicku kde v roku 1922 začala vysielať spoločnosť British Broadcasting Corporation (BBC). Prvé rozhlasové vysielanie v Československu odznelo z Prahy roku 1923 a na Slovensku roku 1926. K najväčšiemu rozvoju rozhlasového vysielania došlo v USA v 30.rokoch, v Európe v povojnovom období. Z hľadiska recipientan základným znakom rozhlasu je sluchovosť. Preto je rozhlasový komunikát prchavý. Na rozdiel od tlače sa recipient k nemu mohol vrátiť len vo výnimočných prípadoch, čiže napríklad pri repríze, aj to nie k celému vysielaniu. Tak tiež si nemohol určiť čas počúvania relácie, ale musel rešpektovať program. Rozhlas mal však aj veľa predností oproti predošlým masovokomunikačným prostriedkom. Významným výdobytkom bola napríklad možnosť zvukovej autentickosti vysielania. Postupne vďaka rozvoju tranzistorových prijímačov bolo možné rozhlas počúvať prakticky všade. Výhodou rozhlasu v porovnaní s tlačou bolo že mohol dosiahnuť širší okruh recipientov, lebo nieje obmedzený len na gramotných.