Vývoj médií

Keby sme nazreli do histórie médií ako takých tak ich predchodcami boli napríklad divadlá, heroldovia, či básnici. Za najstarší oficiálny masovokomunikačný prostriedok však môžeme považovať tlač, ktorú okolo roku 1450 vynašiel Johan Gutenberg. Masovokomunikačným prostriedkom /masmédiom/ sa stala až na začiatku 17.stor. v čase vzniku periodickej tlače. Jej vznik dávame do súvislosti so vznikom a rozvojom meštiactva, ktoré z existenčných dôvodov potrebovalo masovú komunikáciu v národnom i medzinárodnom meradle. Preto v krajinách kde pretrvával feudalizmus, sa vznik novín a časopisov oneskoroval. Okrem rozhodujúcej úlohy spoločenských podmienok významným predpokladom pre nástup periodickej tlače bol už spomínaný vynález tlače a jej udomácnenie v príslušnej krajine. Tlač umožnila najprv v menších a neskôr i väčších počtoch rozmnožiť rovnaký obsah. Vznik periodickej tlače na Slovensku, ktoré v tom období bolo ešte súčasťou Uhorska , bol značne oneskorený v dôsledku hospodárskeho zaostávania nie len našej krajiny ale Uhorska vôbec. Za predchodcov novín sa považovali v tej dobe novinové letáky a letákové noviny - prvé obsahovali jednu, druhé viacero správ. Najstaršie letákové noviny na Slovensku vytlačil v Bratislave roku 1594 Ján Valo pod názvom Zwo wahrhaftige Newezeitung. Z počiatku sa na našom území vydávala periodická tlač len v cudzích jazykoch, ale v rokoch 1784 - 1787 začali vychádzať dva razy do týždňa aj prvé slovenské noviny- Prešpurské nowiny. Za najstarší slovenský časopis sa považujú Nowiny o polním hospodářství z roku 1783. Prvým slovenským periodikom v spisovnej slovenčine boli Štúrove Sloveskje národňje novini z roku 1845 - 1848, ktoré zohrali významnú úlohu v boji proti feudalizmu v Uhorsku a za národné práva Slovákov. Za zmienku stoja i prvé zachované noviny na svete, antverpské NieuweTijdinghen, ktoré roku 1605 vytlačil Abraham Verhoen a najstarší denník na svete, za ktorý sa pokladá Neu einlaufende Nachricht von Kriegs - und Welthändeln, ktorý začal vydávať Thimotheus Ritzch v roku 1650. Z hľadiska recipienta zvláštnosťou periodickej tlače bola jej vizuálnosť, teda vnímanie zrakom. Jej príjem nevyžadoval nijakú technickú aparatúru. Vníma sa spravidla individuálne, pričom to bola jej veľká výhoda, lebo recipient si mohol zvoliť čas prijímania a dokonca sa mohol k nemu i kedykoľvek vrátiť. Jediným limitujúcim činiteľom bola po treba gramotnosti pri jej vnímaní.

Druhým najstarším masovokomunikačným prostriedkom sa stal film, ktorý síce nezohrával úplne totožnú úlohu v prenose informácií ako periodická tlač, ale istým svojim spôsobom do skupiny komunikačných prostriedkov patrí. Prvé verejné kinematografické predstavenie usporiadali v roku 1895 v Paríži bratia Lumierovci. Vizuálnosť tohto masovokomunikačného prostriedku spočívala v kinetických obrazoch. Recipient nemohol vnímať informáciu individuálne, čiže kdekoľvek, ale iba na určitom mieste, napríklad v premietacej sále a v určitom čase. Na rozdiel napríklad od televízie film nepozná súčastné/synchrónne vysielanie čo nedokázalo zaručiť aktuálnosť. Prvé filmy boli čiernobiele a neskôr po roku 1937 sa začala výroba farebných filmov. Po druhej svetovej vojne sa objavili už aj širokouhlé a stereoskopické filmy, ktoré boli založené na priestorovom videní.
V roku 1903 sa uskutočnilo prvé pokusné rozhlasové vysielanie, ktoré mal na starosti dánsky vynálezca Valdemar Poulsen a americký konštruktér ReginaldFessenden. Jeho krátky hudobný a slovesný program odvysielaný 24. Decembra roku 1906 zo stanice Brant Rock v štáte Massachusetts je považovaný za zrod rozhlasu ako verejného média. V roku 1910 bol úspešne uskutočnený prvý rozhlasový prenos z opery v New Yorku. Spája sa s menom amerického vynálezca Lee de Foresta. Pravidelné rozhlasové vysielanie pre verejnosť však zahájila ako prvá na svete až americká stanica KDKA 2. Novembra 1920. V Európe sa prvé pokusy s rozhlasovým vysielaním viažu s obdobím tesne pred 1.svetovou vojnou, ale až po jej skončení bolo zahájené pravidelné vysielanie pre verejnosť. Najskôr v Anglicku kde v roku 1922 začala vysielať spoločnosť British Broadcasting Corporation (BBC). Prvé rozhlasové vysielanie v Československu odznelo z Prahy roku 1923 a na Slovensku roku 1926. K najväčšiemu rozvoju rozhlasového vysielania došlo v USA v 30.rokoch, v Európe v povojnovom období. Z hľadiska recipientan základným znakom rozhlasu je sluchovosť. Preto je rozhlasový komunikát prchavý. Na rozdiel od tlače sa recipient k nemu mohol vrátiť len vo výnimočných prípadoch, čiže napríklad pri repríze, aj to nie k celému vysielaniu. Tak tiež si nemohol určiť čas počúvania relácie, ale musel rešpektovať program. Rozhlas mal však aj veľa predností oproti predošlým masovokomunikačným prostriedkom. Významným výdobytkom bola napríklad možnosť zvukovej autentickosti vysielania. Postupne vďaka rozvoju tranzistorových prijímačov bolo možné rozhlas počúvať prakticky všade. Výhodou rozhlasu v porovnaní s tlačou bolo že mohol dosiahnuť širší okruh recipientov, lebo nieje obmedzený len na gramotných.

Preto mal i zo všetkých masovokomunikačných prostriedkov najvýznamnejšiu úlohu v krajinách, ktoré sa len nedávno oslobodili od koloniálnej nadvlády. V prvej polovici 20.storočia začali prebiehať prvé pokusy s prenosom pohyblivého obrazu na dialku. V Nemecku a vo Francúzku sa pre verejnosť vysielalo už od roku 1935 no za počiatok televízneho vysielania sa pokladá až dátum 2.11.1936, kedy už spomínaná britská rozhlasová spoločnosť BBC použila obrovský štandard elektronickej televízie a taktiež preto že vysielanie bolo určenié nie len pre kolektívne sledovanie, ale i pre jednotlivca teda individuálneho príjemcu. Pred druhou svetovou vojnou prebiehalo pravidelné televízne vysielanie aj v Sovietskom Zväze a USA, ale vojna rozvoj televízie dočasne prerušila. V Československu začala vysielať roku 1953 a na Slovensku o pár rokov neskôr roku 1956. Televízia na rozdiel od rozhlasu si žiadala okrem sluchu ďalší zmyslový kanál recipienta - zrak. Mala možnosť ponúknuť priami prenos, ktorý síce mohol ponúknuť aj rozhlas ale len v zvukovej forme, zatiaľ čo v televízií ho človek mohol aj vidieť na vlastné oči a tým vlastne nadobudol na dôveryhodnosti. Jediným problémom snáď bol prenos televízneho komunikátora, ktorý bol technicky zložitejší a finančné náročnejší než pri rozhlase. Z počiatku televízia vysielala prostredníctvom pozemných vysielačov, dnes sú televízne programy distribuované prostredníctvom satelitov a káblových sieti. V súčastnosti televízna družica Molnija a Telstar umožňujú vysielať už prakticky odkiaľkolvek a kamkoľvek. Po vzniku televízie môžeme medzi najmladšie masovokomunikačné prostriedky zaradiť ešte internet. Jeho počiatky siahajú do roku 1969, kedy v rámci armádneho výskumu v USA vznikla sieť vzdialených a navzájom voľne prepojených počítačov ARPANET. Do druhej polovice 80.rokov sa internet vyvíjal predovšetkým na akademickej pôde a až na prelome 80. a 90.rokov internet preniká v súvislosti s rozširovaním osobných počítačov ku širokej verejnosti. V 90.rokoch podstupuje búrlivý rozvoj, ktorý sa prejavoval jednak vo vzraste užívateľov a tiež v množstve informácií a služieb práve prostredníctvom internetu prístupných.