Utečenci sú ľudia, ktorí predovšetkým hľadajú životné istoty, pokojný a plnohodnotný život. V naprostej väčšine prípadov nie je v ich záujme akýmkoľvek spôsobom poškodzovať svoju hostiteľskú krajinu a vytvárať prekážky vzájomnému spolužitiu s majoritným obyvateľstvom. Utečenci k nám neprichádzajú preto, aby nás vytlačili z nášho územia alebo zničili našu kultúru. Ich motiváciou nie je nenávisť k našej krajine, práve naopak snažia sa u nás nájsť útočisko. Ľudia, opúšťajúci svoju zem a svojich blízkych, utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožňuje žiť plnohodnotný život vo vlastnej krajine. Chcú jednoducho nájsť také miesto na Zemi, kde by našli podmienky na bezpečný život a uplatnenie svojich schopností. V dobách totalitnej vlády Komunistickej strany sme utečencov neprijímali a preto dnes ešte stále nie sme zvyknutí na ich prítomnosť. Obyvatelia ČSSR žili v kultúrnej a sociálnej izolácii, pričom naša krajina skôr utečencov produkovala. Mali by sme si spomenúť na túto dobu, pochopiť naše morálne záväzky a uvedomiť si, že o našich utečencov z bývalého Československa sa v minulosti postarali v mnohých krajinách sveta. Slováci utekajúci pred komunistickou totalitou sa nestretávali s podozrievaním, že chcú rozvrátiť kultúru západných demokratických krajín, práve naopak, stretávali sa s pochopením obyvateľov týchto krajín, ktorí im neraz poskytovali veľkorysú pomoc. Zatiaľ čo sa situácia v našej krajine zmenila, nadobudli sme občianske slobody a práva, vytvorili demokratické politické prostredie, situácia v iných krajinách sveta sa dnes podobá tej našej pred pádom totality, v mnohých prípadoch v ešte extrémnejšej a neľudskejšej podobe. Ak máme to šťastie, že sa dnes nachádzame v oveľa lepšej životnej situácii, je nepochybne správne a v súlade s etikou ľudskosti snažiť sa pomáhať ľuďom, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v podmienkach útlaku, prenasledovania a neslobody.

Migrant je osoba, ktorá sa premiestňuje (migruje), prichádza do cudzieho štátu s úmyslom ním prejsť alebo sa v ňom usadiť. Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Azyl je ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo podľa Čl. 53 Ústavy SR o poskytovaní azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Žiadateľ je cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území SR. Azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl..  Odídencom je cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra SR na základe rozhodnutia vlády SR poskytlo dočasné útočisko. Utečenec je osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu alebo na jeho území, ktorá má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.

Migrácia ako aktuálny celosvetový problém sa v posledných rokoch dotýka aj Slovenska. Vzhľadom na medzinárodnoprávne záväzky, ku ktorým pristúpila Slovenská republika v roku 1993 (Ženevská konvencia o postavení utečenca z roku 1951 a New Yorský protokol z roku 1967), realizuje sa aj na území SR starostlivosť o utečencov a odídencov. Východiskom pre riešenie migračnej politiky sú vládou prijaté Zásady migračnej politiky SR. Slovenská republika uznáva, že právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, právo opustiť ktorúkoľvek krajinu a vrátiť sa do nej, právo na azyl patria medzi základné ľudské práva. Právo vstupu na územie Slovenskej republiky, právo pobytu, rozsah práv a povinností cudzincov a utečencov upravuje vnútroštátne právo. Slovenská republika je viazaná touto všeobecnou povinnosťou štátov a dôsledne sa riadi základnými medzinárodnými dokumentmi týkajúcimi sa utečencov. Slovenská republika rešpektuje príslušné dohody v oblasti humanitného práva pri zabezpečovaní ochrany obetí vojny a poskytovaní nevyhnutnej humanitnej starostlivosti.

Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bol založený Valným zhromaždením OSN , rezolúciou č. 428 zo dňa 14. decembra 1950.

UNHCR má mandát na vykonávanie vedúcej koordinačnej úlohy v oblasti poskytovania medzinárodnej ochrany utečencom a hľadania trvalých riešení problémov utečencov na celom svete. Primárnym poslaním organizácie je zabezpečenie práv utečencov , ako aj celkovej starostlivosti o týchto ľudí. UNHCR sa zároveň snaží byť zárukou toho, aby si každý človek mohol uplatniť právo hľadať a požívať azyl v inej krajine, pričom by sa mohol rozhodnúť medzi možnosťami dobrovoľného návratu, začlenenia sa do spoločnosti v procese miestnej integrácie, alebo presídlenia do tretej krajiny. Počas viac než päťdesiatich rokov činnosti táto medzinárodná humanitná organizácia pomohla viac než päťdesiatim miliónom ľudí znovu začať žiť svoj život. V súčasnosti viac ako 5 tisíc pracovníkov UNHCR poskytuje pomoc približne 17 miliónom ľudí na svete. 24. mája 2005 bol v New Yorku v sídle OSN vymenovaný nový Vysoký komisár OSN pre utečencov. Stal sa ním na obdobie najbližších troch rokov bývalý portugalský predseda vlády António Guterres.

Prioritou pri umiestňovaní utečencov je vyhľadávanie, resp. zabezpečovanie zamestnania, pričom ministerstvo vnútra úzko spolupracuje s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Utečenci sú umiestňovaní do okresov s najnižšou mierou nezamestnanosti na základe prehľadov, ktoré raz mesačne ministerstvu vnútra poskytuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Významný podiel pri zabezpečovaní zamestnania má spolupráca s mimovládnymi organizáciami.

Pri zabezpečovaní zodpovedajúceho sociálneho ubytovania ministerstvo vnútra spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa podieľajú na vyhľadávaní vhodných ubytovacích kapacít. Ide o využitie bytového fondu na základe dohody medzi ministerstvom vnútra a obcou, alebo o možnosť ubytovania utečencov v zariadeniach organizácií (ubytovne, robotnícke hotely a pod.) za rovnakých podmienok, aké majú slovenskí občania.V prípade, že obec zabezpečí bývanie utečencom v bytoch vo vlastníctve obce, ministerstvo vnútra jej poskytne jednorázové finančné prostriedky na rozvoj infraštruktúry, opravy a rekonštrukciu bytového fondu. Výška poskytnutých prostriedkov na tento účel bude závislá od veľkosti prideleného bytu, maximálne však v čiastke 300.000 Sk na jeden byt.

Základnou podmienkou integrácie cudzincov s priznaným postavením utečenca na území Slovenskej republiky je primeraná znalosť slovenského jazyka, nakoľko schopnosť komunikácie prevažnej časti utečencov nie je na dostatočnej úrovni. Na jej zvládnutie v rámci integračného procesu zabezpečí ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom školstva bezplatne výučbu slovenského jazyka formou kurzov pre utečencov umiestnených v integračných strediskách. Cieľom tejto výučby je dosiahnutie základných znalostí na stupni umožňujúcom ústnu a písomnú formu komunikácie.

V rámci integrácie bude zabezpečená pravidelná dochádzka detí do školy podľa vyhlášky MŠ SSR č. l43/l984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky MŠMŠ SR č. 409/1990 Zb. a smernice MŠ SSR č. 7496/l985-20 z 5.7.l985 o základnej škole v tom zmysle, že deti cudzincov s priznaným postavením utečenca zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy, po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania slovenského jazyka. Vzhľadom na špecifické problémy vzdelávania detí utečencov bude potrebné, v prípade ich väčšej koncentrácie v jednej lokalite, vytvoriť samostatné oddelenie školského klubu zamerané na zdokonaľovanie sa v slovenskom jazyku. Deťom utečencov sa umožňuje aj štúdium na stredných školách toho istého alebo príbuzného typu, aký navštevovali vo svojej vlasti a po jeho úspešnom absolvovaní dostanú rovnaký doklad o ukončení štúdia, ako slovenskí žiaci.
Na utečenca, ktorý sa bude uchádzať o vysokoškolské štúdium sa vzťahuje zákon o vysokých školách, štatúty vysokých škôl a fakúlt, kde sú upravené podmienky prijatia na štúdium, priebeh a ukončenie štúdia. Ministerstvo vnútra zabezpečí v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, využívajúc medzinárodné finančné zdroje, rekvalifikáciu utečencov podľa ponukovej štruktúry úradov práce.

Poskytovanie dávok a služieb sociálneho zabezpečenia je upravené zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ďalšími osobitnými predpismi, ktoré upravujú dávky nemocenského zabezpečenia, zabezpečenia rodiny, matiek a detí ďalšími dávkami, ako aj zabezpečenie niektorých skupín pracujúcich osobitnými sociálnymi dávkami.

Pri riešení otázok súvisiacich s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti utečencom sa postupuje podľa zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, financovaní zdravotného poistenia a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní v znení neskorších predpisov, na základe ktorých sa tejto skupine osôb poskytuje zdravotnícka starostlivosť v takom rozsahu, ako ostatným občanom Slovenskej republiky.

Sociálni pracovníci ministerstva vnútra zodpovední za realizáciu integračného procesu skúmajú podmienky integrácie utečencov vo vybraných obciach z hľadiska ochoty občanov prijímať utečencov, pričom ministerstvo vnútra pozitívne ovplyvňuje občanov formou organizovania verejných pohovorov za prítomnosti utečencov, ktorí sa budú v obci integrovať. Nezanedbateľným prvkom je aj informovanie občanov o poskytovaní finančných prostriedkov na rozvoj infraštruktúry obce tak, ako je to uvedené v bode 2 tohto návrhu. Proces integrácie utečencov do občianskeho života z hľadiska štátu je možné považovať za ukončený realizáciou základných podmienok integračného procesu, ktoré sú reprezentované integračnou ponukou najneskôr do 6 mesiacov. Realizácia základných podmienok (integračná ponuka) znamená i ukončenie tejto nadštandardnej starostlivosti štátu o utečencov. Po nej nasleduje povinnosť utečencov zaistiť si zamestnanie a bývanie vlastnými silami a prostriedkami.V prípade, že utečencovi nebude možné v tejto lehote ponúknuť bývanie a zamestnanie, predĺži sa jeho pobyt v integračnom stredisku o čas nevyhnutne potrebný na prípravu integračnej ponuky.