V tomto majú noviny nevýhodu, že vychádzajú jeden krát za deň. Táto maximálna pohotovosť zabezpečila rozhlasu popredné miesto medzi všetkými masovokomunikačnými prostriedkami. I pred televíziou. Medzi špecifické vlastnosti rozhlasu patrí i naša schopnosť ho vnímať. Je jasné, že prostriedkom rozhlasovej komunikácie je hovorený prejav. Psychologické výskumy vnímacích procesov ukazujú, že sluchová kapacita je menej rozmerná ako kapacita zrakového vnímania. Pri zrakovom sledovaní hovoreného prejavu nám výdatne pomáha pohyb úst a celková mimika tváre komunikátora. Preto môže mať reč v televízií rýchlejší spád ako v rozhlase. Podľa výskumov príjem čítaných rozhlasových správ je optimálny pri 5 slabikách za sekundu, pri tempe 10 slabík za sekundu sa zrozumiteľnosť znižuje až o 50%. Sluchová komunikácia je náročnejšia na intelektuálne schopnosti človeka. Nevýhodou je prchavosť rozhlasového slova, čo sťažuje podmienky na pochopenie a zapamätanie si obsahu hovoreného prejavu. Tento problém však je v prípade podávania správ vyriešený ako som už spomínala ich krátkosťou a stručnosťou. V iných prípadoch, napríklad pri dlhších reláciách môže dôjsť ku poklesu našej pozornosti. Štatistiky uvádzajú, že približný časový rozsah sústredenej pozornosti je u dospelých okolo 15 minút a študentov približne 20 - 30 minút. Naproti tomu sa tu objavuje ešte jedna špecifickosť. Spočíva v tom, že sluchové vnímanie nám pripúšťa vo vedomí voľnejšiu interpretáciu obsahu daného prejavu. Napríklad pri rozhlasom sprostredkovanom opise situácie nemáme takú jednoznačnosť ako keď to vidíme v televízií. .