Rozhlas

Rozhlas ako sme už spomínali je masovokomunikačný prostriedok založený na akusticko - auditívnom princípe, ktorý šíri slovesné, hudobné a zmiešané, spravodajské, publicistické, vzdelávacie, umelecké a zábavné programy pre masové i špecifické skupiny poslucháčov. Pôsobí buď na celom území, alebo môže byť len regionálny či miestny. Prvé rozhlasové vysielanie má na starosti Slovenský rozhlas, ktorý funguje až do dnes. V mesiaci Október tohoto roku dokonca oslávi 75 rokov svojej existencie. Slovenský rozhlas je v súčasnosti rozdelený na sedem vysielacích okruhov: Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rock FM, Rádio Regina, Rádio patria, v ktorom redaktori hovoria v jazykoch národnostných menšín, česky, maďarsky, nemecky, rómsky, rusínsky a ukrajinsky. Rádio Slovakia International, ktoré má pobočky po celom svete. Jeho úlohou je priblížiť zahraničiu kultúru, ľudovú či slovenskú populárnu hudbu. Taktiež slúži pre Slovákov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí. Posledným je Rádio Inet, ktoré slúži na diskusie a pripomienky poslucháčov k jednotlivým reláciám na internete. Slovenský rozhlas je štátny a popri ňom na Slovensku existuje ešte i pár súkromných rozhlasových staníc. Podobne ako u novín aj rozhlas vysiela okrem žurnalistických programov i rôzne umelecké a zábavné programy. Spravidla majú však žurnalistické prejavy, teda prejavy obsahujúce aktuálne informácie, ktoré tvorí prevažne publicistika, v rozhlasovom programe vyhradené osobitné miesto. No vyskytujú sa i ako súčasť širších programových celkov. To znamená že žurnalistiku nemožno v rozhlase chápať oddelene od ostatných programov, ale ako súčasť celkového rozhlasového vysielania. Väčšinou sa od mikrofónu moderátor ozýva so správami každú hodinu, ale je to u všetkých rádiách individuálne. Najvhodnejší čas pre súhrn udalostí je v podobe raňajších správ medzi piatou a ôsmou hodinou. Vtedy má množstvo ľudí zapnuté svoje prijímače pri ceste do roboty a človek má ešte čerstvú myseľ a informácie môže lepšie vnímať. Aj denná tlač sa väčšinou kupuje ráno. Rozhlas poskytuje svojmu poslucháčovi priemerne 20% informácií z celkového počtu. Ostatok sa rozdeľuje medzi iné komunikačné prostriedky. Správy sú v kratšej forme v porovnaní s inými médiami, ale zase majú množstvo výhod. Rozhlas vysiela nepretržite 24 hodín čiže majú možnosť sa objavovať počas celého dňa, prípadne i v noci, v istých intervaloch. Majú možnosť opakovania a možnosť rôznych aktuálnych prídavkov, ktoré rozšíria počiatočnú správu.

V tomto majú noviny nevýhodu, že vychádzajú jeden krát za deň. Táto maximálna pohotovosť zabezpečila rozhlasu popredné miesto medzi všetkými masovokomunikačnými prostriedkami. I pred televíziou. Medzi špecifické vlastnosti rozhlasu patrí i naša schopnosť ho vnímať. Je jasné, že prostriedkom rozhlasovej komunikácie je hovorený prejav. Psychologické výskumy vnímacích procesov ukazujú, že sluchová kapacita je menej rozmerná ako kapacita zrakového vnímania. Pri zrakovom sledovaní hovoreného prejavu nám výdatne pomáha pohyb úst a celková mimika tváre komunikátora. Preto môže mať reč v televízií rýchlejší spád ako v rozhlase. Podľa výskumov príjem čítaných rozhlasových správ je optimálny pri 5 slabikách za sekundu, pri tempe 10 slabík za sekundu sa zrozumiteľnosť znižuje až o 50%. Sluchová komunikácia je náročnejšia na intelektuálne schopnosti človeka. Nevýhodou je prchavosť rozhlasového slova, čo sťažuje podmienky na pochopenie a zapamätanie si obsahu hovoreného prejavu. Tento problém však je v prípade podávania správ vyriešený ako som už spomínala ich krátkosťou a stručnosťou. V iných prípadoch, napríklad pri dlhších reláciách môže dôjsť ku poklesu našej pozornosti. Štatistiky uvádzajú, že približný časový rozsah sústredenej pozornosti je u dospelých okolo 15 minút a študentov približne 20 - 30 minút. Naproti tomu sa tu objavuje ešte jedna špecifickosť. Spočíva v tom, že sluchové vnímanie nám pripúšťa vo vedomí voľnejšiu interpretáciu obsahu daného prejavu. Napríklad pri rozhlasom sprostredkovanom opise situácie nemáme takú jednoznačnosť ako keď to vidíme v televízií. .