Takým vplyvom je napríklad intervencia významných osobností, alebo nátlakových skupín. Priami vplyv na publikum, možnosť využiť informácie v intermediálnom dialógu, technické faktory a vonkajšie vplyvy, to všetko určuje dohromady redakčnú hodnotu správ a tým i ich výber. Niesu to však žiadne absolútne kritéria. Každý človek pracujúci v novinách k nim môže mať iný postoj. Napríklad tlačový magnát William Hearst vraj používal jediné kritérium výberu, či článok chytí človeka za srdce alebo nie. Tiež Rupert Murdoch vyznával starú novinársku zásadu, že pri čítaní prvej stránky musí čitateľ v úžase vykríknuť "Good Christ!", uprostred premýšľavo "Good Fuck!" a na konci povzbudivé "Good Luck!".
V oboch prípadoch ide o kritéria západnej liberálnej žurnalistiky, založené na tom, že ktokoľvek môže založiť noviny a v nich potom uverejňovať hocičo, ak neporuší určité minimálne pravidlá hry. Poskytovanie informácií tu je druhom obchodu - je to trhové prostredie, v ktorom kupujúci rozhodne o tom, ktoré noviny a jaké hodnoty budú prosperovať a ktoré zaniknú. Druhým typom je totálna žurnalistika. Tu sa podľa rovnakého autora informácia oceňuje podľa kritéria - komu v prospech. Môžeme však povedať, že existuje ešte jeden tip žurnalistiky a to korektívny model liberálnej žurnalistiky, nazveme ho modelom demokratickým. Keby sme to mali stručne zhrnúť, vychádzajú kritériá, podľa ktorých sa jednotlivé žurnalistické tipy riadi, vyzeralo by to nasledovne i keď vo všetkých troch prípadoch však platí, že ide vždy iba o metódu ako efektívne spracovávať neočakávané udalosti. Totalitný model

1. Informácie, ktoré posilujú súčastný režim spoločnosti: národohospodárske úspechy, oslavy, výročia.
2. Obraz nepriateľa: nepokoje, demonštrácie, sociálna kritika.
3. Vzory chovania: pozitívne a negatívne modely.

Liberálny model

1. Ja, rodina, dom a ulica, kde bývam a ich bezpečnosť.
2. Všetko, čo sa týka môjho zamestnania, mesta, kde žijem ja, priateľ, príbuzní a bezpečnosť.