Výber správ

Pred tým ako je nám umožnené prečítať si či už nejaké noviny či vypočuť si správy v rádiu, musí ich obsah prejsť často krát veľmi zdĺhavým procesom. Začiatok celej cesty tvoria prostriedky, z ktorých novinári čerpajú informácie, ktoré neskôr ponúknu už v spracovanej forme čitateľovi. Na prvých priečkach informačných zdrojov sa nachádzajú iné médiá, osobné kontakty, a tlačové agentúry. Ostatým zdrojom informácií sa stali inštitúcie, vlastné zdroje, tlačové inštitúcie, alebo už spomínaný na všetko využiteľný internet. Zo všetkých získaných informácií sa ale nie všetkým podarí uspieť v procese výberu. Tu vzniká otázka, čím sa tých pár odlišuje od ostatných. Obvykle sa hovorí o rade faktorov, ktoré zvyšujú šance správy na jej zverejnenie. Je to napríklad aktuálnosť, neobvyklosť, obsah, doba životnosti, konflikt, negativita, vzťah k elitným osobám a pod. Z nich najdôležitejšie sú tie, ktoré majú priamy vplyv na spoločnosť. To znamená, že ľudí správa zaujíma ak informuje stručne a jednoznačne o udalosti, ktorá sa stala pred relatívne krátkou dobou, v blízkom okolí, týkajúca sa nejakej známej osobnosti a je jej obsahom ešte negatívny jav. Takému to zadaniu odpovedá napríklad prírodná katastrofa, demonštrácie, atentát na verejného činiteľa a pod. Neviditeľnými faktormi sú tie, ktoré zvyšujú hodnotu správy z profesných dôvodov. Typickým profesionálnym efektom je efekt odrazu či spravodajský pingpong. Efekt odrazu v praxi znamená, že relatívne nezaujímavá informácia sa stane dôležitou, ak súvisí s inou dôležitou informáciou. Obyčajná železničná nehoda naberie na význame ak sa stane krátko po nejakom veľkom železničnom nešťastí. Spravodajský ping-pong zase zvyditelňuje udalosti, ktoré sú niečím podobné a odohrávajú sa krátko po sebe. Ak usmrtí meningokok malého chlapca, je pre redaktorov vítanou správou, že vo štvrtok mu podľahlo i mladé dievča. Vedľa priameho vplyvu a profesných dôvodov ovplyvňujú hodnotu správy tiež technické faktory. Médiá ako formálna organizácia, ktorá spracováva neočakávané udalosti samozrejme uprednostňujú správy, ktoré odpovedajú periodicite ich vychádzania. Najlepšie je to vidieť na televíznom spravodajstve. Udalosť, ktorá sa prihodí medzi 19. a 21. hodinou večernou má minimálnu šancu, že sa dostane na obrazovku. V daný deň sa to už nestihne a pre nasledujúci deň bude už tá správa neaktuálna. Poslednou skupinou faktorov, ovplyvňujúcich hodnotu správy, sú vonkajšie vplyvy.

Takým vplyvom je napríklad intervencia významných osobností, alebo nátlakových skupín. Priami vplyv na publikum, možnosť využiť informácie v intermediálnom dialógu, technické faktory a vonkajšie vplyvy, to všetko určuje dohromady redakčnú hodnotu správ a tým i ich výber. Niesu to však žiadne absolútne kritéria. Každý človek pracujúci v novinách k nim môže mať iný postoj. Napríklad tlačový magnát William Hearst vraj používal jediné kritérium výberu, či článok chytí človeka za srdce alebo nie. Tiež Rupert Murdoch vyznával starú novinársku zásadu, že pri čítaní prvej stránky musí čitateľ v úžase vykríknuť "Good Christ!", uprostred premýšľavo "Good Fuck!" a na konci povzbudivé "Good Luck!".
V oboch prípadoch ide o kritéria západnej liberálnej žurnalistiky, založené na tom, že ktokoľvek môže založiť noviny a v nich potom uverejňovať hocičo, ak neporuší určité minimálne pravidlá hry. Poskytovanie informácií tu je druhom obchodu - je to trhové prostredie, v ktorom kupujúci rozhodne o tom, ktoré noviny a jaké hodnoty budú prosperovať a ktoré zaniknú. Druhým typom je totálna žurnalistika. Tu sa podľa rovnakého autora informácia oceňuje podľa kritéria - komu v prospech. Môžeme však povedať, že existuje ešte jeden tip žurnalistiky a to korektívny model liberálnej žurnalistiky, nazveme ho modelom demokratickým. Keby sme to mali stručne zhrnúť, vychádzajú kritériá, podľa ktorých sa jednotlivé žurnalistické tipy riadi, vyzeralo by to nasledovne i keď vo všetkých troch prípadoch však platí, že ide vždy iba o metódu ako efektívne spracovávať neočakávané udalosti. Totalitný model

1. Informácie, ktoré posilujú súčastný režim spoločnosti: národohospodárske úspechy, oslavy, výročia.
2. Obraz nepriateľa: nepokoje, demonštrácie, sociálna kritika.
3. Vzory chovania: pozitívne a negatívne modely.

Liberálny model

1. Ja, rodina, dom a ulica, kde bývam a ich bezpečnosť.
2. Všetko, čo sa týka môjho zamestnania, mesta, kde žijem ja, priateľ, príbuzní a bezpečnosť.

(vrátane politiky, náboženských otázok a zdravotníckej starostlivosti).
3. Čo naplňuje môj volný čas a moje záujmy, kraje, kde bývam, známi ľudia a veci.
4. Medzinárodné vzťahy, kultúrny a spoločenský život, zaujímavosti.

Demokratický model

1. Vojny v bezprostrednej blízkosti, blížiace sa prírodné katastrofy či epidémie, významná zmena v režime života spoločnosti.
2. Zmeny spoločnosti a životného prostredia, ktoré sa nás bezprostredne nedotýkajú, ale v blízkej budúcnosti by mohli a preto je dobré sa s nimi zoznámiť.
3. Obecný spoločenský prehľad.
4. Zaujímavosti, senzácie.


Ako sme mohli vidieť, cesta informácie od zdroja až po miesto v novinách alebo v rozhlasových správach je naozaj dlhá a zložitá. Vráťme sa však ešte ku zdrojom informácií. Ako sme už uviedli jednou z nich tvoria práve tlačové agentúry, ktoré majú v oblasť médií dôležité postavenie. Ich úlohou je sústreďovať, triediť, spracovávať a doručovať slovné a obrazové spravodajstvo z domova i zo sveta najmä mediálnym predplatiteľom a taktiež sprostredkovávať spravodajské aj iné služby pre klientov nie z mediálnej sféry. Novinárska práca v tlačovej agentúre je v porovnaní s inými médiami anonymná. Je však zároveň náročnejšia na pohotovosť, rýchlosť, presnosť a objektívnosť. Tlačové agentúry dá sa povedať rozhodujú o tom o čom budú informované domáce médiá /a prostredníctvom nich čitatelia, poslucháči a diváci/ a čo bude obsahovať tok informácií plynúcich zo Slovenska smerom do zahraničia. Na Slovensku máme takéto dve tlačové agentúry. Štátna TA SR a súkromná SITA. .