- Všetky tieto informácie musia byť čo najstručnejšie, jasné a musia byť čo najskôr spracovateľné, ako napríklad informácie o katastrofách, násilí, terorizme, a všeobecne o negatívnych javoch (z toho istého dôvodu je pridávané násilie do filmov).
Najklasickejším príkladom "konzumného spravodajstva", zohľadňujúceho záujmy elitných skupín je spravodajstvo vojenské. V ňom sa najviac krížia predsavzatia vojenských spravodajcov objektívne informovať s možnosťami, ktoré dávajú vládni a vojenskí informační "dverníci" - gatekeepers, a s požiadavkami vedenia redakcie na atraktívne materiály. "Noviny sa robia preto, aby sa predávali a tomuto účelu neslúži nič lepšie, ako vojna," tvrdil E.L. Godkin už v roku 1898. Výsledkom je potom perfektný, ale pokrivený obraz skutočnosti.
Dnes už ukážkovým príkladom účelového spravodajstva bolo napríklad informovanie o vojne v Perzskom zálive. Armáda a americká diplomacia vtedy postavili média do role poslušných, ktorí nemohli robiť nič iného, než to, čo sa im povie. Na informácie z bojísk bolo uvalené embargo. Novinári boli zhromaždení v pripravených táboroch ďaleko v zázemí, bez možnosti preniknúť do oblasti boja. Informácie im poskytovali vojenskí hovorcovia. Zábery získavali iba cez vojenské kamery, namontované na palubách lietadiel a transportérov. Skutočnú spravodajskú bombu, priamu reportáž z bombardovania Bagdadu získali iba vďaka propagandistickému cíteniu Saddáma Husajna, ktorý ich samozrejme rovno cenzuroval a zostrihal a k dispozícii dal iba zábery z bombardovania civilného obyvateľstva. Celá vojna bola koncipovaná pre mediálnu konzumáciu. Prvý nálet sa uskutočnil o 18:30 východoamerického času, v ktorom začína väčšina televíznych staníc svoje večerné správy. Fascinovaní diváci videli zo svojich kresiel v obývačkách vypuknutie vojny v priamom prenose. Kamery zo stíhačiek všetko natáčali, signál bol prenášaný pomocou satelitov až do USA a prvý raz v histórii mohli ľudia pomocou televízie bez nebezpečia sledovať ničenie protivníka v reálnom čase. V skutočnosti sa ale "protivník" z vojnového spravodajstva vyparil. Z vojny sa stala technologická hra, neosobná záležitosť, ktorú si vybavujú medzi sebou stroje. Bola to skutočná la belle guerre, ako si písali novinári, krásna vojna, žiadna krv, žiadny mŕtvi, iba dokonalý obraz smrtiacej techniky. Po celý čas v tej dobe boli vo videopožičovniach po celej Amerike vypožičané všetky filmy á la Top Gun. Na konci vojny si mohli nadšení Američania kúpiť zostrih záberov z vojny za necelých 15 dolárov. Na celom svete boli ľudia tak fascinovaní priamymi prenosmi, že si ani nepoložili otázku o ich pravdivosti. Diskusia, ktorá neskôr vypukla hlavne v USA ukázala, že obraz vojny bol vytvorený zámerne. Kontrola bola ale taká dokonalá a zábery také sugestívne, že všetci si v tom čase mysleli, že vojna je taká ako ju videli.