Od zdroja k manipulácií médií

Relatívnosť pojmu manipulácia:
Môže vražda na obrazovke niekoho podnietiť k tomu, aby sám spáchal vraždu? Pretože masové médiá pôsobia skoro na všetkých, znamená to, že tak skoro všetkých ohrozujú? Je pravda, že televízia deti odnaučuje čítať a navyká ich k pohľadu na násilie ako na samozrejmosť? Nie je ale na televízii najhoršie to, že nás všetkých oberá o čas a aj ohlupuje?

1. Zdroj konkrétny

Televízia nám poskytuje niečo podobného: na začiatku správy sa objaví visačka s menom reportéra a miesta vysielania. Môže sa tu objaviť aj logo stanica. Niektoré stanice uvádzajú pri reportáži aj meno kameramana. Príliš sa tým ale zdôrazňuje, že udalosť sa neprezentuje sama sebou, ale je upravená nejakým človekom, čo si nie všetky televízie želajú. Záver reportáže potom patrí fráze: "ten a ten, televízia tá a tá, odtiaľ a odtiaľ", v prípade, že ide o regionálny štáb: "pre tú a tú televíziu". To je dôležitá informácia, ktorá znamená niečo ako podpis na papier, nesmieme ju vynechať, ak chceme, aby informácia nebola anonymná, aby sme mohli zistiť, kto za to mohol.
Konkrétny zdroj je chvályhodná, žiaľ veľakrát jediná forma pramenného odkazu. Nasledujúce druhy zdrojov stále klesajú po pomyslenom rebríčku serióznosti.

2. Zdroj odkazový

Vzdialený odkaz slúži hlavne k vytvoreniu dôverného vzťahu medzi divákom a televíziou: "Po prípade odmietnutia lekárskej pomoci sa televízii Nova podarilo zistiť ...", "Ako sme vás už informovali..." Málokto si samozrejme spomenie na predchádzajúce informácie a už vôbec nie odkiaľ pochádzali. Takisto schopnosť spätného spomenutia si je veľmi obmedzená. Našťastie - aj keď to je iba teoretická možnosť existujú inštitúcie, ktoré majú za úlohu archivovať staré dokumenty. Okrem toho je odkazový zdroj takisto dôkazom častej profesionálnej deformácie: že totiž všetkých zaujíma to (a pamätajú si to), čo reportéra.

3. Zdroj neutrálny

Leží ešte o stupienok nižšie ako vzdialený odkaz. V tomto prípade už vôbec nemáme možnosť vrátiť sa ku zdroju. Zneužíva sa tu perzonalizácia situácie, v ktorej sa zdroj rovná reportér. Typické frázy tohto typu sú: "Podľa zistenia našich štábov..", "Podľa našich informácií..." alebo "V posledných dňoch sa objavila informácia...". Neutrálny zdroj vytvára bludný kruh: televízia ručí sama sebou.

4. Zdroj hromadný

Zvláštny druh hromadného zdroja, ktorý je typický hlavne pre tlač je: "Podľa niektorých poslancov vládnej koalície..", "Experti sa domnievajú...", "Je strach aj z toho, že...".

Novinár jeho pomocou sumarizuje skupinu zdrojov, ktoré považuje za vierohodné alebo sa aspoň snaží u čitateľov túto predstavu vyvolať. Obvykle ale býva z kontextu známe odkiaľ informácia pochádza. Ďalší príklad je: "Podľa informácií, ktoré dnes prichádzajú z Bosny...". Hromadný zdroj je obľúbený hlavne preto, že vsugeruje, že zdroj bol v texte uvedený.

5. Zdroj utajený

Je to vlastne zdroj "dôverný, dôveryhodný, anonymný", alebo "zdroj, ktorý si neželá byť menovaný" budí vždy najväčšiu pozornosť, možno preto, lebo implikuje stav ohrozenia. Jiří Bigas (MFD) si myslí, že nemenovaný zdroj by nikdy nemal byť jediným a dokonca ani hlavným novinárovým zdrojom. A myslí si, že zdroj, ktorý si neželá byť menovaný sa fakticky snaží prevziať kontrolu nad tým, čo sa bude publikovať. Na druhú stranu si ale zasa treba uvedomiť, že povinnosť novinára je si svoje zdroje chrániť. 6. Zdroj tieňový

Vychádza z faktu, že málokto sa obťažuje zisťovaním, či je uvedený zdroj v médiu aj pravdivý a či vôbec existuje. Tieňové zdroje používajú najčastejšie bulvárne médiá, tie si ich jednoducho vymýšľajú.
Jedným z najznámejších je prípad americkej novinárky Janet Cookovej, ktorá dostala za reportáž Jimmiho svet - o malom chlapcovi, navyknutom na drogy, Pulizerovu cenu (cenu, ktorú dostávajú novinári za dobrý článok). Neskôr sa ale priznala, že väčšinu jej zdrojov si vymyslela. Obhajovala sa tým, že prípadov, aké popisovala, je veľa a že všetko zodpovedá skutočnosti, iba sa jej nepodarilo zohnať potrebné pramene.
Argumentácia Janet Cookovej vyvoláva nepríjemné otázky: Čo s križujúcimi sa záujmami bezpečnosti zdroja a novinárskou nutnosťou niečo overiť? Čo so skutočnosťou, o ktorej sa boja všetci hovoriť? Ak nie sú konkrétne zdroje znamená to, že neexistujú? Je možné, že mimoriadne prípady oprávňujú mimoriadne prostriedky? Alebo to je iba pokušenie, spraviť zaujímavú aj keď nepravdivú správu. 7. Zdroj kombinovaný

Toto už je predstupienok k vedomej manipulácii. Vzniká z dvoch obsahovo rozdielnych správ A a B, z ktorých B rafinovane dokresľuje to, čo tvrdí A. Pri nedostatku iných materiálov a v časovej tiesni je A+B skombinované do jedinej správy. Ako zdroj môže byť udaný A, ale takisto môže byť správa udaná bez zdroja. Televízny obraz ku kombinovanému zdroju priamo zvádza. Klasickým príkladom sú ilustračné zábery. Tie by mali byť označené ako "ilustračné" a pokiaľ nie, tak to vyplýva z kontextu - letecké zábery. Konkrétnejšie si popíšeme jeden príklad, ktorý hraničí skoro s manipuláciou. Bol odvysielaný vo večerných správach 4.8.1995 na Nove.

Išlo o zlúčenie záberov z vojenskej prehliadky so skutočným bojom, konkrétne s chorvátskou ofenzívou v piatok 4.8., asi najväčšou operáciou na území bývalej Juhoslávie toho roku. Vojenská prehliadka patrila do archívneho materiálu, vysielaného v stredu 2.8. chorvátskou televíziou. Takisto tieto zábery prebrala vo štvrtok ráno Euronews a večer ČT1. V piatok večer ale jeden z týchto záberov (ukážkové prepadnutie vojenskej kolóny) využila TV Nova na dokreslenie najdôležitejšej informácie dňa. Dôvod bol jasný. Na obrazový materiál z ofenzívy bolo pochopiteľne uvalené embargo a správy boli slabé, chcelo to iskru. A tak pracovníci Novy (v istote, že sa na to nepríde) dostali nápad a využili kombinovaný zdroj k zvýšeniu atraktívnosti ich správ. Ako často k takémuto vylepšeniu prichádza sa nedá povedať. Je ale možné, že omnoho častejšie, ako by sme si mnohí mysleli. .