Priama reč patrí medzi najviac podložené. Nikto, keď je nafilmovaný, ako niečo rozpráva nemôže povedať, že to nepovedal. Povedané sa nikdy nedá poprieť. Uhol záberu a šikovný strih ale dokážu urobiť svoje. Inak budeme reagovať, ak uvidíme premiéra vystupujúceho z auta, ako sa vyjadruje na protest zdravotníkov, keď ho vidíme v bielom svetri a ináč ak uvidíme aj to, že drží v ruke tenisovú raketu. Ešte väčší význam má strih. Nespočetne veľa brutálne nasilu odstrihnutých viet v spravodajstve, zábery, ktoré nechávajú hovoriacim priestor necelých desať slov, úryvky, ktoré vyzerajú skôr ako anketa a nie ako názor, prilepené násilím k rozhodnému tvrdeniu reportéra - to všetko mení skutočnosť na akúsi "pulp reality" zameranú iba samú na seba. Počuť reportérovu otázku je takisto niečo výnimočné. Pri preberaní záberov so slovami v cudzom jazyku je prekrytá zvuková stopa pôvodných slov volným prekladom, ktorý môže mať takisto nejaké manipulujúce prvky ako zvukomaľba, poprípade iné viac významové slová. Používanie ilustračných záberov sa považuje za bežnú súčasť spravodajskej práce. Je ich síce málo (v sledovanom týždni 3 šoty z 319), ale to je iba špička ľadovca, lebo skoro každý šot, ktorý nie je realizovaný naživo je svojim spôsobom ilustračný. Vždy sme buď v inom čase, inom priestore, alebo v inom deji. Ilustratívnosť je ale uznávaná až vtedy, keď nie jedna, ale všetky tri sféry sú iba približné. Keď predvádzané prostredie, čas ani dej nezodpovedajú tomu, o čom je správa. Problém býva takisto niekedy rozlíšiť, čo vlastne zábery ilustrujú. Či miesto (Brusel, Biely Dom, parlament), dej (vojnu, alebo napríklad iba vojenskú prehliadku) alebo emócie (zábery z demonštrácie, policajného zásahu). Aby vypadala správa lepšie zamieňajú sa občas tieto komponenty a tak sa namiesto deja napríklad nahrádzajú emócie. Nieje predsa zaujímavé, že ľudia niekam hodinu pochodujú. Zaujímavé je, keď sa dostanú do konfliktu s policajtmi, alebo napríklad s inou skupinou. Tieto neistoty takisto niektorí mediálny herci bezostyšne zneužívajú. Ospalá snemovňa sa premení na sálu plnú búrlivých diskusií a chrliacu technické poznámky v momente, ako sa zapne kamera. Pokojní ľudia, ktorí štrajkujú pred bránami začnú skandovať heslá v tom okamihu ako príde televízny štáb. Rozbalia si svoje transparenty a niektorí sa dokonca začnú šplhať po bráne z ktorej ich rozospatí strážnici sťahujú dole. Vo chvíli, keď sa kamery zastavia sú už transparenty zasa zabalené a účastníci si idú po svojich.