Šot do spravodajstva je hotový. (Lamb)
Príklad: 5.6.96 bol v súhrnnom materiály "21" o rôznych formách vládnych kabinetov využitý záber dievčaťa ležiaceho na pláži. Ten istý záber bol použitý v TV Premiéra 30.7.95 v reportáži o požiaroch v USA. Pracovníci spravodajskej relácie ich teda o necelý rok použili a pritom ich doprevádzali slová, že talianský premiér Andreoti sa preslávil zostavovaním tzv. "plážových vlád", ktoré mali za ciel preklenúť letné obdobie pred mimoriadnymi voľbami. Išlo o typický ilustračný prvok, ale nebol ako ilustračný označený. Do tejto roviny zapadajú aj ďalšie obrazy a zvuky ako smiech, hluk bitky, zvuk telefónu, postava bežiaceho ozbrojenca v maskáčoch, muža v čiernej kukle so samopalom, ruky píšuce na klávesnici, peniaze práve pri počítaní a obecne aj väčšina leteckých záberov. Ďalej to bývajú aj často sa opakujúce udalosti a inštitúcie ako parlament, úraz vlády, prezidentský palác, hrad, Biely Dom, Brusel, veže atómovej elektrárne, pláže atď.
Trivialita ilustračných obrázkov pred správou v nás zasa vyvoláva konzervované predikcie obsahu správ. Obrázky za ramenami moderátorov v nás vyrábajú emócie o niečo skôr ako ku nim má naozaj dôjsť. Muž so samopalom nás nielen pripravuje a orientuje na tému, on nás dokonca dopuje adrenalínom. Je to zahrievajúci obraz pred nasledovnou správou a okrem toho klame tak ako klamú ukážky z filmu, ktoré sú samozrejme graficky vylepšené a o celkovom obraze filmu nehovoria celkom pravdu. Prefabrikácia titulkov naviac vyvoláva pocit, že ide iba o neustálu obmenu niekoľkých tém a situácií. Že svet nie je nekonečná rôznorodosť, ale šablónovitá tematickosť, ktorá je jednoduchá k pochopeniu. K podobnej jednoduchosti zvádza aj používanie infografických prvkov. Zvukovo to znie asi takto: "Podľa informácií, poskytnutých hovorcom policajného zboru...", pričom v obraze sa zatiaľ na chvíľu objaví stena domu s policajným znakom. Aha, povie si v duchu divák, toto je tá budova, v ktorej ten hovorca pracuje. Je to dom ako dom, ale plechová tabuľa so znakom polície ho identifikuje. Spojením slov, tabuľky, poprípade obrazu policajného predstaviteľa sa nám jednotlivé zábery zoraďujú a vzájomne potvrdzujú. Sme potom spokojný - určili sme pomocou znaku, nejaký predmet správy, bez toho aby bol slovne označený. Nehovoríme si ale: to nám ale pekne zložili obrazy za sebou, že ich jednoducho chápeme! Namiesto toho obdivujeme svoju vlastnú vnímavosť.