Peter Nemec vo svojej knihe Public Relations uvádza svojráznu "nehodu", ktorá postihla jeden nemecký farmaceutický koncern, keď chcel preniknúť na arabský trh. Po zvážení všetkých možností sa rozhodli v nemeckej centrále využiť veľkoplošné plagáty, na ktorých bola napísaná klasická schéma: najprv muž, skleslý a nemocný. Potom ten istý muž berúci si liek a nakoniec muž žiariaci zdravím a vitalitou. Celé to doprevádzal text v arabčine. Jediné, čo expertom uniklo bolo, že Arabi čítajú z prava doľava. A že tí, ktorí sa nenaučili čítať, posudzujú tak automaticky aj obrazové seriály...
Čo z toho vyplýva pre nás? Že prvý dojem môže byť rozhodujúci. A že existujú určité návyky, ktoré tento dojem ovplyvňujú. Medzi ne patrí napríklad zvyk čítať informácie zľava do prava. To nie je úplne samozrejmé. Súvisí to so stavbou našej kultúry a takisto s tým, ktorá strana našej mozgovej hemisféry získala v priebehu vývoja dominantné postavenie.
Spôsob vedenia správy (najčastejšie reportáže) má v televízii pomerne štandardný sled: najprv záber na miesto alebo hlavnú osobu, objasnenie deja reportérom, predloženie faktov a nakoniec zhrnutie. Záver umožňuje elegantne sa vrátiť z končín, kam nás poprípade zaviedla zvedavá kamera. O nič menej nie je dôležitý ani začiatok správy. V zásade existujú dva modely: "Klasický" a nezriedka fádny model, ktorý vznikol vo verejnoprávnom vysielaní na základe potreby referovať o udalostiach, na ktorých nie je nič vzrušujúceho - okrem skutočnosti, že sa odohrali. To sú tí všetci páni, vystupujúci z áut a usilovne si potriasajúcimi rukami a ľadovo sa tváriaci predstavitelia finančných korporácií, poklepkávajúci ceruzkou na superčistom stole. Hlavnou vadou tohto modelu je jeho mechanické prenášanie i na iné, osobnejšie témy. "Druhý model" sa plne rozvinul až s príchodom komerčných staníc. Je určený pre správy konkrétne, osobné a dejové: demonštrácie, vzájomné neplatičstvo a osobné témy. Správa sa podobá fejtónu: na začiatku trefný bonmot, efektný záber, následné rozvedenie problému a stručné, najlepšie skryté sarkastické zakončenie. Význam prvého záberu je v naštartovaní pásma obrazov, ktoré majú "pribiť" pohľad k obrazovke. Jeho prostredníctvom vstupujeme do príbehu. Na jeho sile záleží, či zapneme svoju pozornosť na maximum, alebo či ju budeme deliť medzi TV a nejaké iné činnosti. Komerčné stanice sú si veľmi dobre vedomé jeho sily a všemožne sa snažia, aby to naozaj príbeh bol.