Prvé, čo spravidla vidíme, je preto tvár vyprávača príbehu - reportéra a vzápätí na to aj miesto, kde sa dej odohral. Prvá veta je úderná, jasná, konkrétna, začína podmetom a zhrňuje všetko, čo bude nasledovať. Nie vždy, samozrejme, môže správu uvádzať reportér. Môže sa jednať o prevzatý materiál, o dokumentárne zábery. Verejnoprávne stanice všeobecne sa bránia vystrkovať svojich reportérov do popredia, aby tým príliš nezdôrazňovali ich osobnosť pred obsahom správ. V takomto prípade má režisér a strihač voľnú ruku, ktorý záber použiť ako prvý. A tu prichádza tajomstvo prvého záberu: nepatričnosť. Začiatok spravodajského šotu je iba akýmsi prechodovým útvarom medzi kľudným prostredím štúdia a búrlivým prostredím reportáže. Moderátor nás v štúdiu pripravil. To bola ale iba racionálna príprava. Prvý záber nás má pripraviť emocionálne. Dobrý prvý záber preto len zriedka začína s tým, o čom príspevok bude. Nemá to za potrebu. Základnú informáciu sme už predsa dostali a čoskoro bude rozvedená a zopakovaná. Jeho úlohou je prebudiť našu fantáziu. Musí zaujať, jasne ukázať nejaký jav, ktorý je pre obsah správy príznačný, ale nie podstatný. Naopak. Dobrá správa, ako príbeh sa musí rozvíjať pomaly. Všetko dôležité bolo povedané. Je možné niekoľko sekúnd venovať dramatickej výstavbe: ukázať bezprostredné okolie miesta udalosti, nejaký jej bizarný detail, vzrušeného človeka, alebo aspoň rýchly pohyb. Pohyb je druhé tajomstvo úvodného záberu. Statický záber je pre príbeh smrteľný - pokiaľ sa v ňom zároveň neobjaví rozprávač. On je tretím tajomstvom dobrého úvodu. Ale povedzme si to po poriadku. Úvodný záber, v ktorom sa veľkou rýchlosťou mihne auto síce nepodáva informácie o tom, aké to bolo auto, prečo tadiaľto išlo, kam išlo, čo má spoločné s udalosťou, ale prebúdza našu zvedavosť. Vychádza z faktu, že očami automaticky smerujeme rýchlo sa pohybujúci predmet. Ak sa nepohybuje predmet, pohybuje sa kamera. Takýto záber síce nič konkrétneho nehovorí, ani neilustruje, ale zato stimuluje našu pozornosť. Podobne ako úsek filmu ešte pred titulkami nás vťahuje do deja. Komerčné televízie ale zo všetkého najradšej začínajú reportérom. Žiadny anonymný štáb alebo kamera, ale konkrétny človek predstupuje pred kameru s tým, čo si zistil a podporuje to svojou prítomnosťou na mieste.