Dá sa namietnuť, že je to je nesprávne položená otázka: klamať predsa môže tá alebo oná reklama, ale nie všetky naraz. Znie to logicky, viacmenej otázka je zámerne položená takto obecne. Ide v nej totiž o to, či reklama nie je niečím, čo nás klame neustále a ani inak nemôže, lebo klamanie je jej podstatou. Ako sa vysporiadať s klamlivosťou reklamy? To by človek musel byť obklopený špičkovými odborníkmi všetkých odborov, ktorých sa reklama dotýka. Alebo by musel reklamu v okamihu odmietnuť, odsťahovať sa niekom mimo civilizácie a žiť bez médií a komunikačných prostriedkov. Teda možnosť aby na mňa reklama nevplývala je prakticky nulová. Aj keď ju človek vníma, aj keď si uvedomuje, že ho manipuluje, tak sa prirodzene snaží istým spôsobom od nej dištancovať. To je ale zasa ďalší spôsob ovplyvňovania, keď ma núti, aby som sa od nej dištancoval. Predpoklady lži

Absolvujte prosím krátke intelektuálne cvičenie, ktoré nám pomôže v nasledujúcom postupe. Zaškrtnite medzi nasledujúcimi vetami tie, ktoré sú nepravdivé. 1. Behom budúceho mesiaca vybuchne v stredných Čechách sopka.
2. Česi, zvrhnite kráľa !
3. Je ku dňu 1.1.2002 96% obyvateľov Českej republiky HIV pozitívnych?

Čitatelia tohto projektu sú vzdelaní ľudia a vedia, že tektonické pásmo našťastie nie je v Čechách. Takisto v Čechách už kráľ dávno nevládne a to isté platí aj o percente HIV pozitívnych ľudí, ktoré je našťastie rádovo nižšie.
A teraz ešte raz:

4. V priebehu budúceho mesiaca vyjdú v Čechách aspoň jedny noviny.
5. Občania, nevyskakujte za jazdy z lietadla!
6. Je ku dňu 1.1.2002 v ČR aspoň jedno mesto s názvom Praha?

Normálne by sa dalo povedať, že všetky vety sú pravdivé. Ak sa však podorbnejšie zamyslíme nad ich logikou a pravdivostnou hodnotou, pozrieme si základné pravidlá matematickej logiky, môžeme sa nad týmito vetami iba smiať. Pravdivostnú hodnotu totiž môže mať iba výroková funkcia, teda tvrdenie. Pravdivostnú hodnotu nemôže mať ani výrok v budúcnosti, ani rozkazovacia veta, ani otázka. Tieto vety nie sú preto ani pravdivé ani klamlivé.