Vo svete reklamy a aj všeobecne patrí ku komunikačným stratégiám. Využívajú vo všetky spoločenské skupiny: manažéri, kňazi, politici alebo právnici. Presviedčanie sa dá definovať ako zmena názorov, postoja alebo chovania spôsobené nejakou komunikáciou. Môže využívať informácie, zdôvodňovať, ale taktiež mnohokrát stačí vyvolanie emócií (ako tomu bolo aj pri pútaní pozornosti), alebo použitie tzv. doporučovateľov.
K metódam presviedčania, i keď iného druhu, patrí aj podprahová reklama. Polemika okolo nej začala v päťdesiatych rokoch, po vyjdení bestselleru Vanca Packarda The Hidden Persuaders, kde bol popísaný istý pokus Jamesa McDonalda Vicaryho. V rámci neho sa na plátne na jednu tritisícinu sekundy mihli slová " jedzte kukuricu" a "pite Coca-Colu". Predaj Coca-Coly sa zvýšil o 58% a predaj kukurice o 18%. Ak by sa takýto pokus skutočne potvrdil, znamenalo by to, že je možné reklamou presvedčiť ľudí napriek ich vôli a znalostiam, čo by znamenalo mocnú silu takéhoto druhu reklamy. Podprahová reklama je posolstvo obsiahnuté v presvedčovacej reklame, ktoré je zároveň tesne pod prahom vnímania a zároveň je zaradené do materiálu, ktorý sa vnímať dá. Jej zástancovia tvrdia, že funguje preto, že príjemca nie je schopný odolať jej vplyvu. Súčasný psychológovia a pracovníci reklamy ju však považujú za neúčinnú, a to z troch dôvodov: Vicaryho pokus bol mnohokrát zopakovaný, aj samotným Vicarym, a podprahovú reklamu, príp. jej vplyv nepodložili. Ďalej, pôvodná štúdia nezahrnula silnú kontrolnú skupinu. Táto zaisťuje, že pozorované vplyvy sú vyvolané len reklamou a nie inými faktormi, napr. prostredím alebo filmom. Posledným argumentom je fakt, že ak by podprahové vnímanie skutočne malo vplyv, bolo by vládnymi úradmi využívané k presviedčaniu ľudí. Napríklad aby nekradli autá, platili dane atď. I keď odborníkov veriacich v podprahovú reklamu je minimum, verejné výskumy ukazujú, že 40% až 50% verejnosti počulo tento pojem a 70% až 80% z nich verí, že je pracovníkmi v reklame využívaná. Pravda je však taká, že títo zamestnanci spravidla komunikujú pomocou posolstiev, ktoré sú otvorené a podnecujú myslenie spotrebiteľa. .