Kontroverzné scény horiacich krížov, speváčka v krátkych šatách, so zlatým krížom na krku a Kristovými stigmami (čo sú znamenia údajne sa objavujúce len u veľmi silne duchovne založených jedincov v dôsledku náboženskej extáze) vyvolali u niektorých kresťanských predstaviteľov veľké pobúrenie. Žiadali od firmy Pepsi okamžité stiahnutie reklamy a dištancovanie od Madonny pod hrozbou bojkotu produktov, čím bola Pepsi postavená pred veľkú dilemu.
Reklamní pracovníci často používajú ako doporučovateľov fiktívne postavy, ktoré sa síce slávnymi stávajú len vďaka reklame, v ktorej účinkujú, ale radia sa ku skupine slávnych doporučovateľov. Môžu to byť herci, herečky alebo personifikované zvieratá a rozprávkové bytosti. Hlavne posledné dve sú mimoriadne pôsobivé a príťažlivé pre všetky vekové, rasové alebo národnostné skupiny. Zvieratá sú roztomilé, zlomyseľné, veselé alebo ukľudňujúce, skrátka tvorcovia im vtisknú charakter. Ako príklad možno uviesť Disneyho Mickey Mousa, tigra Tonyho firmy Kellog´s alebo králika Energizer. Tretí typ doporučovateľa je laik. Vyberajú sa pochopiteľne tak, aby sa s nimi cieľový segment, čiže ľudia ktorým je reklama určená, stotožnil. Čiže sa im podobajú. Nie je výnimočné, že sa časom z laických doporučovateľov stanú slávne osobnosti, no minimálne spočiatku sú publiku neznámi. Pri výbere a využívaní doporučovateľov sa objavuje množstvo stereotypov, čo je vnímanie alebo zobrazenie jedinca podľa nejakej zjednodušenej predstavy a nie jeho skutočných vlastností. Napríklad typické stereotypy v USA sú podľa istého výskumu výber bielych mužov do reklám leteckých spoločností, žien do reklám na pracie prášky atd. Stereotypy sú postupom času v reklame stále menej bežné, no napriek tomu stále prevažujú stereotypné, a to hlavne v oblasti pohlavia, rasy a veku. Najčastejším je prvý spomínaný. K využívaniu všetkých vyššie spomenutých metód však treba ešte povedať jednu zásadnú vec. Kedže úloha tvorcov reklamy je predať jej prostredníctvom čo najväčšie množstvo produktov a ovplyvniť spotrebiteľa v najväčšej možnej miere, často sú tieto metódy dotiahnuté do absurdity a prípadne mimo spoločnosťou určené hranice vkusu a etiky. Taktiež musí byť reklama, čiže informovanie spotrebiteľov o produkte, mať hodnotu pre zákazníka a byť fér ku konkurentom, musí byť pravdivé. Neexistuje však žiadny jednoduchý a objektívny test pravdivosti, preto niekto musí o pravdivosti tej ktorej reklamy, prípadne o jej iných, nižšie popísaných kritériách rozhodnúť. A práve toto je dôvod existencie regulácie reklamy. .