Sťažovateľ tiež vyjadril názor, že v istých súvislostiach tu bol v dialógu použitý aj ich slogan "Toto je moja káva - Popradská káva", len v množnom čísle "naša káva." Rada uznala sťažnosť za opodstatnenú, pričom sa opierala o tie body Kódexu, ktoré vravia, že reklama nesmie útočiť na iné produkty, inzerentov alebo reklamy, nesmie sa ich snažiť priamo ani nepriamo diskreditovať a inzerenti nesmú znižovať hodnotu produktov iných inzerentov a to priamo ani náznakom. Tieto pravidlá boli už spomínanými súčasťami reklamy porušené. Ďalšia vybratá sťažnosť pochádza zámerne od súkromnej osoby a týka sa promotion akcie na dvojbalenia cukríkov SMINT so zapaľovačom a prezervatívom. Sťažnosť súkromnej osoby sa týkala dvojbalenia SMINT s prezervatívom, pričom má najväčšie výhrady voči formulácii uvedenej na príbalovom letáku: ,,Praktické dvojbalenia, cukríky SMINT a kondómy Durex, určite využijete na diskotékach…". Možné uznanie Rady, že došlo k porušeniu, by sa opieralo o paevidlo, že reklama musí byť slušná, čestná a pravdivá, pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi. Reklama tabakových výrobkov nesmie byť zameraná na maloleté osoby a nabádať ich k fajčeniu. Priama propagácia tabakových výrobkov musí byť zameraná na dospelých. Po diskusii dospela Arbitrážna komisia k záveru, že so zásadami bezpečného sexu a odporučeniami používať prezervatív sa v súčasnosti stretávajú už deti na základných školách v rámci pohlavnej výchovy a že použitý slogan nenavádza prijímateľov priamo na sex, ale na použitie prezervatívu. Rozhodnutie bolo taktiež ovplyvnené faktom, že v kompetencii Rady je posudzovať len reklamu, ktorá promotion akciu sprevádzala a nie spôsob prémiového balenia produktu. Rozhodla sa preto posudzovať len leták a časť televízneho spotu, ktoré komunikačne podporovali predaj dvojbalenia SMINT s prezervatívom. Napokon teda rozhodla v prospech zadávateľa a reklamnej agentúry.
Je veľký rozdiel medzi využívaním reklamy a jej zneužívaním - no o to menej zreteľná je hranica medzi nimi. Kde sa nachádza presná hranica medzi prijateľnou reklamou a neprijateľnou neurčí žiadne pravidlo. Tvorcovia reklamy sa pohybujú väčšinou v medziach v blízkosti tejto hranice, kedy nie je celkom evidentné, či reklama zásady slušnosti, čestnosti. pravdivosti atd dodržuje. Ak je však zámerom tvorcu reklamy šokovať alebo vyniknúť a tieto prostriedky si vyberie ako plán reklamy, ľahko sa môže stať, že niektoré ustanovenia Kódexu poruší.
No vo všeobecnosti sa dá povedať, že etika a iné morálne hodnoty v reklame sa nedajú posudzovať podľa nejakého vzorca. Ani tá najlepšia komisia pomocou najlepších pravidiel nikdy nevynesie stopercentne objektívne rozhodnutie. .