Prostitúcia: Žena ako tvorkyňa kultúry

Žena ako tvorkyňa kultúry
Prostitúcia, momenty pri určovaní prostitúcie a jej vznik v období praveku a prírodných kultúr
Ak mravy obmedzujú voľný pohlavný styk tak, že sa vše-obecne pokladá za nemravný, vzniká prostitúcia ako náhrada, ako nová „kultúrna“, zvrhlá forma voľnosnubnosti. „Kde sa ne-môže vybúriť voľná láska, objavuje sa prostitúcia.“ (Schurtz Heinrich, Urgeschichte der Kultur. Leipzig 1900, s.24 )
Prostitúciou rozumieme oddávanie sa dievčat a žien mužom za odmenu (no obvyklá je aj homosexuálna prostitúcia), čiže za prostitútku považujeme aj najväčšiu umelkyňu, ktorá sa strie-davo oddáva niekoľkým mužom za brilianty atď., ak jej ide pre-dovšetkým o zárobok.( Stanislav K. Neumann, Dejiny ženy, Kniha první, str. 35)

Podľa Neumanna podstatnými momentami pri určovaní prosti-túcie sú tieto:
1)Prostitúciu treba prísne odlišovať od ostatných foriem mimo-manželského pohlavného styku.
2)Znakom prostitúcie je neurčitý počet osôb, ktorým sa jednot-livec pohlavne oddáva.
3)Podstatným znakom prostitúcie je ustavičné, nepretržité, bežné oddávanie sa . Je to obchod, ktorý žena vykonáva so svojím telom.
4)Povahu prostitúcie charakterizuje všeobecná predajnosť. Prostitúcia sa stáva skutkom, keď pohlavný styk s monhými mužmi sa stáva pre ženu jediným prostriedkom existencie.
5)Prostitúciou rozumieme verejné alebo notorické vykonávanie remeselného smilstva
6)ľahostajnosť k osobe, ktorá si želá pohlavný styk a nedostatok akéhokoľvek individuálneho duchovného vzťahu medzi prostitútkou a jej klientom charakterizujú povahu vy-vinutej prostitúcie (Stanislav K. Neumann, Dejiny ženy, Kni-ha první, str. 36)
Pre obdobie praveku bola typická neznalosť pohlavnej han-blivosti, pohlavnej žiarlivosti, fyzickej ošklivosti, cudnosti či individuálnej ľúbostnej vášne, preto tu prevládal voľnos-nubný pohlavný styk neviazaný k druhej osobe láskou či očare-ním. Preto o prvej prostitúcii môžeme hovoriť približne v ča-se, keď praveká žena zistila, že za poskytnutie pohlavného styku môže uchrániť časť nazbieraných plodov alebo iných, pre ňu dôležitých predmetov pre seba, keď sa snažila využiť svoje pohlavné vnady na to, aby jej muž daroval časť ovocia svojej práce ako protidar za bezvýhradne poskytovanú pohlavnú rozkoš.

Náboženská prostitúcia
Nakoľko človek videl v pohlavnom styku celkom prirodzenú, dobrú a neskôr i bohumilú vec a pokladal voľné milovanie za hold pohlavným bohom, stáva sa pohlavný akt predmetom zmiero-vania sa s božstvami za porušovanie prírodnej voľnosnubnosti. Nazýva sa náboženskou prostitúciou a dá sa rozdeliť na dve ka-tegórie:
1. raz sa vyskytujúcu prostitúciu na počesť božstva
• Najčastejšie ide o obetovanie panenstva alebo jedno vzdanie sa jednému alebo viacerým mužom, ktorí sú na božími poslami, vyvolencami alebo vtelením božstiev.
1. trvalú náboženskú prostitúciu
• Venuje sa jej pár vybraných dievčat, ktoré plnia veľkú úlohu za všetky ostatné zo spoločenstva, kmeňa a pod., preto si zasluhujú posvätnú vďačnosť 


Žena ako tvorkyňa kultúry
Prostitúcia v období staroveku
V čase stredoveku sa prostitúcia uskutočňovala pod zášti-tou obete zmierujúcej božstvo za porušenie božstvu milej voľ-nosnubnosti. Ide tu teda o náboženskú prostitúciu a najlepšie nám ju popisuje Herodotos ( I, 199): „Každá žena tejto krajiny musí raz v živote sadnúť pred Afroditin chrám a dať sa pomilo-vať cudzincom. Väčšina robí však toto: v posvätnom Afroditinom háji sedí množstvo žien, ktoré majú okolo hlavy veniec z povrazov, lebo jedny prichádzajú a druhé odchádzajú. A pomedzi tieto ženy vedú všetkými smermi ulice ako podľa šnú-ry. Po nich prechádzajú cudzinci a vyberajú si niektorú. Ak si tu raz niektorá žena sadne, nesmie sa vrátiť domov skôr, kým jej niektorý cudzinec nehodí peniaz do lona a nepomiluje ju vedľa svätyne. Nech je peniaz akýkoľvek, nesmie ho žena od-mietnuť. Je to zakázané, lebo sú to posvätné peniaze. A s prvým, ktorý jej peniaz hodí, musí ísť a nikoho nesmie od-mietnuť. Keď sa dala pomilovať, a tým sa zasvätila bohyni, vráti sa domov, a keby jej koľkokoľvek ponúkali, už to neuro-bí. Tie, čo sú pekné a driečne, vracajú sa domov rýchlo, ška-redé tu však bývajú dlho, kým urobia zadosť zákonu, niektoré si tam pobudnú aj tri až štyri roky.“ Táto prostitúcia je teda vecou kultu, povinnosťou, ktorú ukladá náboženstvo. V Egypte bol tento typ prostitúcie známy. Najkrajšiu a najvznešenejšiu pohlavne ešte nedospelú pannu zasväcovali Amónovi a konala tu ľúbostnú službu pokiaľ sa u nej neprejavi-li známky zrelosti. Potom sa odbavil smútočný obrat a dievča vydali. Z tejto čisto náboženskej jednorazovej prostitúcie sa ako dôsledok chrámovej špekulácie vyvinula prostitúcia ozajstná. V Číne dievčatá od veku 6 rokov posluhovali starším pria-teľkám, od 10 do 11 sa učili spievať, hrať, maľovať, písať a čítať a od 15 rokov vystupovali mimo domu za peniaze a neskôr v sa stali obyvateľkami „modrého domu“ alebo „kveti-nového člna“.

Antická prostitúcia
V Grécku a Ríme prostitúciu podporovali najmä prísne ná-zory a tresty za cudzoložstvo a v Solónových časoch ju dokonca podporovali v presvedčení, že sa tým chráni manželstvo a pohlavná česť žien vládnucej triedy. Solón určil ženy neslo-bodné, verejne predávané otrokyne na prostitučné remeslo. So-lónová regulácia prostitúcie vyčlenila prostitúciu ako svetskú štátnu inštitúciu, čiže nevestince prešli z pod chrámovej správy do správy štátu, ktorý na ne dohliadal a vyberal od nich dane. Na rozmach prostitúcie tu vplývali aj vojenské výpra-vy, zákaz ženenia sa vojakov a veľkomestský pouličný život. Pre neviestky bolo charakteristické, že sa zabávali s mladými mužmi. Nazývali ich porné, hetaira, demiurgos, kori-ské či pandosia. Patrili medzi nich pouličné dievčatá, ale aj speváčky, tanečnice, čašníčky, modelky, flautistky, ba dokonca kvetinárky, ovocinárky a zeleninárky. Za elitu gréckej prosti-túcie však boli pokladané hétery. Boli to prostitútky snažiace sa nad ostatnými vynikať svojou vzdelanosťou a uhladenými spô-sobmi. V staroveku sa po prvýkrát stretávame s faktom, že ne-viestky udávali „tón v móde“. Obvyklým javom antických nevies-tok bola ich naivná zbožnosť (obety a dary pri afrodíziách).
Typická pre antické neviestky bola ich neplodnosť, preto-že používali rôzne prostriedky proti počatiu. V antickom obdo-bí ešte nepoznali pohlavné choroby, no i tak neviestky dbali na čistotu tela z estetického odporu k špine, z pudu čistoty, čo súviselo so všeobecným odporom starovekého k nečistote a chorobným zvláštnostiam.


Žena ako tvorkyňa kultúry
Prostitúcia v období stredoveku
Prostitúcia mala v najstarších dejinách kresťanstva trojakú úlohu:
1. neviestky ako kajúcnice a prívrženkyne novej viery
• V Matúšovi Ježiš hovorí: „Amen, vravím vám, že publikáni a neviestky vás predchádzajú do kráľovstva božieho. Lebo prišiel k vám Ján cestou spravodlivosti a neverili ste mu; ale publikáni a neviestky mu uverili...“ Vo svojich počiatkoch teda kresťanstvo malo rovnaký záujem o neviestky ako aj o chudobných a ponížených, a snažilo sa ich vyviesť z ich skazeného a nemravného života a priviesť ich k telesnej zdržanlivosti. Azda najznámej-ším príkladom takejto napravenej neviestky je Mária z Magdaly, ktorej sa ako prvej Ježiš ukázal v deň svojho povstania z mŕtvych. Známy je aj príbeh Márie Egyptskej, ktorá bola od dvanásteho do šestnásteho roku neviestkou v Alexandrii a potom sa zázrakom obrátila na vieru a strávila štyridsaťsedem rokov pokáním v púšti. Niektoré z týchto dievčat boli vraj vo viere také pevné, že ich neskôr zaradili medzi cirkevné mučeníčky.
2. prostitúcia ako trest za kresťanskú vieru
• Trest corruptela, čiže jedno znásilnenie v nevestinci
• Trest lupanarom, pod ktorým sa rozumie trvalé zavlečenie do nevestinca
3. vzťah mníchov a a mníšok k prostitúcii pod pláštikom aske-tizmu
• Prostitúcia ako druh kresťanského sebapokorenia, čiže dobrovoľné prijatie stavu necudnosti a predajnosti: mnísi a mníšky z vlastnej vôle vystupovali ako mímovia a prostitútky, aby takýmto sebaponižovaním v opovrhnutom remesle konali zvlášť bohumilý druh asketizmu.

Stanovisko najväčšieho cirkevného otca Augustína k prostitúcii bolo úplne totožné so stanoviskom antického otrokárskeho štátu s jeho dvojitou morálkou, ale súviselo i s jeho učením o dedičnom hriechu: človek je neustále zaple-tený do nerestí pohlavného pudu, s ktorým je prostitúcia tesne spojená. Prostitúcia je teda jednou z foriem dedičného hriechu a takisto je neodstrániteľná. Keby sme sa ju snažili odstrá-niť, pohlavný pud by sa ničivo vrhol na ľudskú spoločnosť a narušil by všetky sociálne a rodinné zväzky. Preto Augustí-nus antickým spôsobom schvaľuje a obhajuje nevestince.
Prostitúcia teda v tomto období vystupuje ako „nutné zlo“, o čom sa môžme presvedčiť v rôznych dobových teologic-kých príručkách: „Je to akési nutné zlo, ktoré z hľadiska ve-rejnej morálky alebo politickej a správnej morálky možno tr-pieť, ktoré sa však odsudzuje a kára z kresťanského a teologického hľadiska, pretože nech sú podmienky a sociálne podmienky akékoľvek, neprestáva byť prostitúcia skutočným a podstatným zlom, a z toho dôvodu ju musíme odsúdiť aspoň v zásade.“ Preto prostitúcia zostala a musela zostať podstat-nou časťou kresťanského mravného systému, pretože je nevyhnut-nou životnou podmienkou systému dvojakej morálky, je „nutným zlom“ tam, kde vládu staré, pokrytecké a falošné mravné hľadi-ská.

Vznik a vývoj stredovekej bordelovej prostitúcie
Zatiaľ čo v strediskách anticko-orientálnej kultúry sa pestoval zjemnený pôžitok a predajná láska, majúca rôzne podo-by a prejavujúca sa najmä voľnou, ušľachtilejšou formou, re-prezentovanou héterami a speváčkami, rozkvitla v tesnejších nemotornejších západných pomeroch neslobodná bordelová prosti-túcia.

Hlavnou príčinou existencie tohto remesla v stredoveku bol všeobecný názor stredovekej etiky, že prostitúcia je nevy-hnutná ako ochrana pred horším zlom: cudzoložstvom a zvádzaním počestných dievčat. Nastávajúci rozmach miest a prudký prechod z naturálneho hospodárstva k peňažnému so sebou zákonite pri-niesol aj nárast počtu nevestincov a centralizovanie prostitú-tok do väčších miest, vďaka čomu mohla vrchnosť pre udržanie poriadku ihneď lokalizovať a zriadiť nevestince na perifériách a okrajoch miest. Kvôli tejto systematizácii a nastoleniu po-riadku bola voľná prostitúcia tvrdo potlačovaná, takže až do obdobia renesancie všeobecne neexistovalo skutočné héterstvo a svetáctvo.

Zo sociálneho hľadiska značne posilňoval stredovekú prostitúciu veľký nadbytok žien, ktorý bol príčinou ich veľkej sociálnej biedy a následkom falošnej pohlavnej etiky a dvojakej morálky aj ich ponižovania a zneuctievania. Bieda viedla ženy aj k zamestnaniam, ktoré svojou povahou mali blíz-ko k prostitúcii: zamestnankyne kúpeľov, holičky, čašníčky, v 15.storočí sa dokonca aj inštitúcia mníšok značne zvrhla. Tieto „sestričky“ sa vo veľkom počte oddávali prostitúcii a v úradných spisoch ich aj stavali na úroveň neviestok.

Dopyt po prostitúcii rástol aj vďaka vtedajšiemu právnemu systému, ktorý prísne trestal mimomanželský pohlavný styk.

Ešte väčší vplyv na vzrast prostitúcie ako priama chudoba mala však osobitná vrstva „zlých ľudí“, ktorá sa živila žobrotou, čarovaním, krádežami, prostitúciou a zločinmi. V ich remesle bola zločinnosť v úzkom styku s prostitúciou. Kupliari v mnohých prípadoch od svojich neviestok žiadali, aby klientov okrem poskytovania súlože aj okrádali.

Prostitútky sa vyskytovali všade tam, kde bolo väčšie množstvo ľudí, nespútanej zábavy a opojných nápojov. Boli to najmä trhy a jarmoky, rytierske turnaje, ale aj cesty cisárov, ríšske snemy a cirkevné koncily.

V 13.storočí bola rozšírená najmä kúpeľná prostitúcia. Pôvodná funkcia kúpeľov postupne zanikala a časom sa samotné kúpele stali bordelami.
Významným strediskom starovekej prostitúcie boli aj prí-stavné mestá, ktorá neviestkam ponúkala stále nových a zväčša zámožných zákazníkov.
V moslimskom svete nadobudol ohromný rozsah obchod s otrokmi na prostitučné účely.

Prostitúcia ako štátna inštitúcia
Vrchnosť sa od začiatku snažila všetky neviestky zaradiť do verejných domov, a aby netrpeli konkurenciou, dať im cecho-vé výsady. Takto sa stredoveký nevestinec stal skutočnou štát-nou budovou, ktorá bola majetkom mestskej rady alebo vladára a hospodárila na jeho účet. Nevestinec a jeho obyvateľky teda boli cenným majetkom mesta. Preto sa úrady o neviestky veľmi starali a ak ich niekto zranil alebo usmrtil, vystúpilo mesto v o svojom hospodárskom záujme ako žalobca. Samozrejme, že ú-rady dohliadali aj na splnenie si záväzkov prostitútok voči mestu. Ľahké ženy museli odvádzať dane a na ich správanie do-hliadala mravnostná polícia, ktorá prísne trestala previnenie sa proti nariadeniam, a to buď utŕžením na cti, alebo na tele. Známe je napríklad verejné vystavovanie na pranier v ženskom nákrčníku, alebo vozenie previnených na tzv. „káre kuriev“. Z telesných trestov sa používalo hlavne bičovanie, ďalej vypá-lenie znaku, odrezanie nosa či spálenie vlasov.

Sociálne opovrhnutie neviestkou dávali stredoveké zákony najavo svojimi predpismi o znakoch alebo odeve, ktorými sa ne-viestka už na prvý pohľad viditeľne odlišovala od počestnej ženy. Osobité oblečenie neviestok možno zistiť už v 11. a 12.storočí. V Nemecku a Anglicku nosili prostitútky nohavi-cové sukne, no spravidla musel niektorý kus odevu vyniknúť ná-padnou, zďaleka viditeľnou farbou. Napriek týmto prísnym na-riadeniam sa stredoveké neviestky dokázali obliekať rafinovane a do značnej miery diktovali módu a nepriamo ovplyvňovali i počestné ženy.

Stredoveké a renesančné neviestky
Dôležitou klientelou prostitúcie už od 11.storočia boli neženatí duchovní, avšak všeobecné zavedenie kňazského celibá-tu zvýšilo v 12.storočí vo veľmi nezdravej miere počet slobod-ných mužov, následkom čoho sa opäť zvýšil dopyt po prostitú-cii. Vo väčšine nevestincov nájdeme zákaz vpúšťať kňazov a posvätené osoby, čo len svedčí o rozšírenosti a hojnosti ta-kýchto prípadov. No i tak sa obcovaniu kňazov s neviestkami nedalo príliš zabrániť, pretože prostitútky, si našli cestič-ku, ako sa dostať do kláštorov či seminárov. V Španielsku do-konca mali druh neviestok, tzv. trota conventos, čiže kláštor-né pobehlice.

Ďalšou, nemenej dôležitou klientelou nevestincov boli študenti. Už v 12.storočí sa o parížskych študentoch všeobecne hovorievalo, že sa viac oddávajú krásam ľahkých dievčat než krásam Cicera. Salamanca mala vlastné študentské neviestky, poväčšine staršie a skúsenejšie dievčatá, s ktorými sa musel každý študent zoznámiť, ak chcel byť promovaný na doktora. Taktiež vojská mali svoj osobitý typ neviestok, tzv. „vojen-ky“, ktoré ich sprevádzali v bojoch.


Žena ako tvorkyňa kultúry
Prostitúcia v období novoveku
V 17. storočí sa začala tvár prostitúcie meniť. Prosti-tútky sa museli obliekať čo najpočestnejšie, oficiálne sa ži-viť prácou svojich rúk (šitím, vyšívaním apod.) a utajovať svoju existenciu, tak, ako sa utajoval aj styk s nimi. Taktiež v tejto dobe bola značná prostitúcia detí, dvanásť, štrnásť-ročných prostituujúcich na uliciach a v nevestincoch. Samotné nevestince teraz patrili k pamätihodnostiam mesta, ktoré láka-li cudzincov. Boli zásobené krásnymi ženami každého veku a každej národnosti, poriadali sa tu večere s nahými čašníčka-mi, boli tu „mučiarne“, konali sa tu plesy naháčov, hromadné orgie, erotické divadlá. Prostitúciu využívali všetky triedy: majetným a vládnucim triedam umožňovala uspokojiť chvíľkové rozmary, pre malomeš-tiakov a proletariát bola predovšetkým východiskom z núdze.

Rozvoj prostitúcie:
Jedným z mnohých dôvodov rozmachu prostitúcie bol fakt, že čoraz viac ľudí zo všetkých vrstiev boli z hospodárskych dôvo-dov nútení odďaľovať sobáš. Rozvoju prostitúcie pomohol aj ko-čovný život ľudí, ktorých zamestnanie núti cestovať a viesť medzinárodnú existenciu. Sú to väčšinou muži v produktívnom veku, pre ktorých je ľahko dosiahnuteľná láska neviestky naj-výhodnejšou formou sexuálneho uspokojenia. No vrchol existen-cie dosiahla prostitúcia najmä vďaka spoločenskému životu, ktorý v tomto období nadobudol masový charakter: masové potre-by vyžadujú masový pôžitok a masové dráždidlá, a takým erotic-kým masovým dráždidlom bola práve neviestka, predstavujúca pô-žitok pre všetkých.

Circulus vitiosus
Ide o kolobeh, ktorý predstavuje sociálne nebezpečenstvo najmä mladším generáciám. Verejná prostitúcia dnes vo väčšine krajín vysoko prevažuje nad prostitúciu bordelovou, preto v mnohých krajinách nevestince už zrušili. No hlavne ženy v bordeloch sú vystavované často zvráteným chúťkam svojich zá-kazníkov, nevnímajúcich ženu ako človeka, ale iba ako nástroj pohlavného ukojenia. Práve po poznaní zvieracích vášní a nehanebných požiadaviek na pohľad najkorektnejších a vznešených zámožných mužov, ktoré sa naplno prejavia práve v nevestincoch, sa v neviestke rodí krutý a vydieračský cyniz-mus. Zvrhlosť, ktorú títo muži prenesú na predajnú ženu potom prenesie ona na neskúsených mladíkov.

Obchod s dievčatami
Nevestinec každého druhu sa nezaobíde bez svojho remesel-ného obchodníka s dievčatami, ktorý dopĺňa a obnovuje ženský personál, ktorý treba často meniť. lebo Aj tu platí, že čím „čerstvejší tovar“, nové telá a tváre, tým lepšia reklama pre nevestinec. Mladé dievčatá však začínajú svoje remeslo ne-viestky vedome a dobrovoľne len veľmi zriedkavo. Väčšina sa stáva obeťou podvodu alebo násilia kupliarov, ktorý často po-núkajú týmto dievčatám prácu v zahraničí, poniektorí dokonca manželstvo.

Zdroje:

S.K.Neumann- Dejiny ženy 1,2,3,4 -