Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dohovor o právach dieťaťa

Preambula- odvoláva sa na základné princípy OSN a špeciálne ustanovenia rôznych príslušných zmlúv a deklarácií o ľudských právach. Zdôrazňuje, že deti vyžadujú vzhľadom na svoju zraniteľnosť zvláštnu starostlivosť a ochranu. Zvláštny dôraz sa kladie na základnú starostlivosť a ochrannú zodpovednosť rodiny, na nevyhnutnosť právnej a ďalšej ochrany dieťaťa pred narodením, na význam rešpektovania kultúrnych hodnôt detského spoločenstva a na životne dôležitú úlohu medzinárodnej spolupráce pri uplatňovaní práv detí.

Definícia dieťaťa- za dieťa sa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr.

Nediskriminácia- záväzok rešpektovať a zabezpečiť práva každému dieťaťu, bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov, alebo zákonných zástupcov.

Záujmy dieťaťa- všetky činnosti týkajúce sa dieťaťa musia brať plne do úvahy jeho najlepšie záujmy. Štát musí poskytovať dieťaťu primeranú starostlivosť v prípade, keď ju nemôžu poskytnúť rodičia alebo iné zodpovedné osoby.

Výkon práv- ide o záväzok štátu plniť práva obsiahnuté v Dohovore.

Rodičovské usmerňovanie a schopnosti dieťaťa- povinnosť štátu rešpektovať práva a zodpovednosť rodičov a širšej rodiny pri vedení dieťaťa, v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

Zachovanie života a rozvoj- neodňateľné právo na život a záväzok štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj dieťaťa.

Meno a štátna príslušnosť- každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

Zachovanie identity- záväzok štátu chrániť a v prípade potreby obnoviť základné atribúty identity dieťaťa- meno, štátnu príslušnosť a rodinné zväzky.

Odlúčenie od rodičov- dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď je to nezlučiteľné s jeho záujmami. Má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.

Spájanie rodín- deti a ich rodičia majú právo odísť z akejkoľvek krajiny a vstúpiť do ich vlastnej za účelom spojenia alebo udržania vzťahov medzi deťmi a rodičmi.

Nezákonné premiestnenie a nevrátenie- štát má povinnosť zabrániť a napraviť únos alebo zadržiavanie detí v zahraničí rodičom alebo treťou osobou.

Názor dieťaťa- dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti.

Sloboda prejavu- dieťa má právo slobodne vyjadrovať svoje názory, získavať a zverejňovať informácie s výnimkou situácie, kedy by došlo k porušeniu práv ostatných.

Sloboda svedomia, myslenia a náboženstva- štát musí rešpektovať právo dieťaťa na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva, podliehajúce vhodnej orientácii zo strany rodičov.

Sloboda združovania- dieťa má právo stretávať sa s ostatnými a vytvárať alebo spájať sa do združení.

Ochrana súkromia- dieťa má právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a pred útokmi na jeho česť alebo povesť.

Prístup k vhodným informáciám- štát musí zabezpečiť prístup detí k informáciám a materiálom z rôznych zdrojov a musí podporovať masmédiá, aby rozširovali informácie, ktoré sú v súlade so sociálnym a kultúrnym blahom dieťaťa a prijímať opatrenia na ochranu detí pred škodlivými materiálmi.

Rodičovská zodpovednosť- rodičia majú spoločnú základnú zodpovednosť za výchovu detí a štát ich v tom musí podporovať. Štát musí poskytovať primeranú pomoc rodičom pri výchove detí.

Ochrana pred zneužívaním a zanedbávaním- štát musí chrániť dieťa pred všetkými formami zlého zaobchádzania zo strany rodičov alebo iných osôb a vytvárať vhodné sociálne programy zamerané na prevenciu zneužívania detí a starostlivosť o obete zneužívania a násilia.

Ochrana detí bez rodiny- štát je povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu deťom, ktoré stratili rodinné prostredie, zabezpečiť primeranú náhradnú starostlivosť alebo ich umiestnenie do vhodného zariadenia.

Adopcia- musí sa uskutočňovať iba v záujme dieťaťa a na základe súhlasu príslušných orgánov a pri zabezpečení záruk pre postavenie dieťaťa.

Utečenecké deti- musí sa im poskytovať zvláštna ochrana. Povinnosťou štátu je spolupracovať s kompetentnými organizáciami, ktoré poskytujú takúto ochranu.

Postihnuté deti- majú právo na špeciálnu starostlivosť, vzdelanie a prípravu, aby mohli dosiahnuť čo najväčšiu samostatnosť a aby mohli viesť plnohodnotný život v spoločnosti.

Zdravie a zdravotnícke služby- dieťa má právo na najlepší zdravotný stav a prístup k zdravotníckym službám najvyššieho štandardu.

Pravidelná kontrola umiestnenia- dieťa, ktoré štát umiestnil do náhradného zariadenia, má právo na pravidelnú kontrolu zaobchádzania s ním.

Sociálne zabezpečenie- dieťa má právo využívať sociálne zabezpečenie vrátane sociálneho poistenia.

Životná úroveň- každé dieťa má právo na zabezpečenie primeranej životnej úrovne. Rodičia majú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. Povinnosťou štátu zabezpečiť, aby sa táto povinnosť plnila a mohla plniť.

Vzdelávanie- dieťa má právo na vzdelanie a povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby bolo základné vzdelanie bezplatné a povinné, podporovať rôzne formy stredného vzdelania a sprístupniť vysokoškolské vzdelanie. Disciplína v školách má byť v súlade s právami dieťaťa.

Ciele výchovy- výchova musí smerovať k rozvoju osobnosti dieťaťa, musí pripraviť dieťa na aktívny život v dospelosti.

Deti národnostných menšín alebo domorodého pôvodu- majú právo používať svoju vlastnú kultúru a vykonávať svoje vlastné náboženstvo a používať jazyk.

Voľný čas, rekreácia a kultúrna činnosť- dieťa má právo na oddych, hry a účasť na kultúrnom živote a umeleckých aktivitách.

Detská práca- dieťa má právo na ochranu pred prácou, ktorá ohrozuje jeho zdravie, výchovu alebo rozvoj.

Konzumovanie drog- dieťa má právo na ochranu pred používaním narkotík a psychotropných látok a pred zapojením do ich výroby a distribúcie.

Sexuálne zneužívanie- štát musí chrániť dieťa pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, vrátane prostitúcie a pornografie.

Predaj a únos- povinnosťou štátu je urobiť všetko pre to, aby zabránil predaju detí, obchodovaniu a ich únosom.

Iné formy vykorisťovania- dieťa má právo na ochranu pred všetkými formami vykorisťovania

Mučenie a zbavenie slobody- žiadne dieťa nesmie byť vystavené mučeniu, krutému zaobchádzaniu alebo trestaniu, nezákonnému uväzneniu alebo zbaveniu slobody.

Ozbrojené konflikty- žiadne dieťa mladšie ako 15 rokov sa nesmie priamo zúčastňovať v bojových akciách.

Rehabilitačná starostlivosť- štát má povinnosť zabezpečiť, aby bola deťom, ktoré sa stali obeťami konfliktov poskytnutá potrebná starostlivosť pre zotavenie a sociálnu reintegráciu.

Administrácia spravodlivosti pre mladistvých- dieťa, ktoré sa dostalo do konfliktu so zákonom má právo na také zaobchádzanie, ktoré podporuje jeho zmysel dôstojnosť a vážnosť a berie do úvahy vek dieťaťa

Rešpektovanie vyšších noriem- akékoľvek normy uvedené v národnom alebo medzinárodnom práve, vzťahujúce sa na dieťa, ktoré sú vyššie ako ti, ktoré sú vyššie uvedené v tomto Dohovore, sa musia vždy dodržiavať.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk