Pre mnohých ľudí je dominantným prvkom v náboženstve nespochybniteľná prítomnosť pekná. Týka sa to najme ľudí citlivých na pekne takých ktorý sa nechávajú uniesť krásou kostolov a chrámov či maľbami alebo liturgickým chórom . Podstatnou črtou predmetu náboženstva j predsa jeho reálna , faktická existencia. Naproti tomu estetike nie je dôležité či umelecké dielo , odraz existujúceho predmetu, alebo je výplodom fantázie umelca. Hodnotí sa predovšetkým umelecká hodnota , jeho krása. Umelecké diela nemusia byť vernou kópiu skutočnosti.
V náboženstve zohráva prvotnú úlohu obsah nie forma. Vnáboženstve pristupuje človek k tomu čo je neviditeľné skrze viditeľné veci . K tomu aby chápal nadpozemské potrebuje znaky, ktoré však rozumie nie ako samotné sakrum ale tieto znaky mu sakrum približujú.( Modlenia sa pred krížom neznamená modlenie sa k dvom prekríženým brvnám ale ku symbolu čo znázorňujú a tým je ukrižovanie Krista.) Umelecké diela predstavujú a približujú isté náboženské pravdy. Preto majú stopy ľudskej kultúry nábožensky charakter. Ak diela umelcov vyplývajú z hlbokej viery a náboženských zážitkov, vtedy vznikajú vele-diela potrebné tak pre náboženstvo ako aj pre kultúru.
Náboženstvo a svetonázor
Dá sa povedať že svetonázor je súhrn názorov objasňujúcich človeka voči sebe a životu. Svetonázore otázky sú predovšetkým otázkami o zmysle „ zmysle ľudského života a zmysel celého kozmu“ Poznanie ktoré tvorí základ svetonázoru má za svoj predmet problémy ktoré právom možné označiť ako – všeľudské.
Náboženstvo a kultúra
Definícia kultúry je Kultúra, oproti prírode , zahŕňa všetko to čo bolo vytvorené človekom, čo pochádza od človeka , meniac podľa vlastných koncepcii . Je to teda také pretváranie prírody ktoré zanecháva na sebe poznať stopy človeka. Kultúra je humanizácia prírody.
V súčasnosti sa dajú vyvodiť tri stanoviská vzájomných vzťahov medzi kultúrou a náboženstvom
1)totálny rozdiel medzi náboženstvom a kultúrou
2)nadradenosť jedného voči druhému
3)skúmanie vzájomného prepojenia a dvojstrannej spolu viazanosti.
1) totálny rozdiel medzi náboženstvom a kultúrou v duchu týchto postojov sa hlása, že náboženstvo je nepriateľskou silou , čím jej postoj voči kultúre je deštruktívny. Alebo tiež že neuznáva človeka za tvorcu kultúry.
2) Sú názory ktoré hlásajú nadriadenosť jedného nad druhým.
kultúre sa pripisuje nadriadenosť buď to ako rozptýlenie náboženstva v kultúre čím sa vlastne popiera existencia náboženstva alebo preto že náboženstvo je len častou kultúry, čiže sa odopiera náboženstvu nezávislá existencia .
Sú však aj viacerí ktorí sú presvedčený o nadriadenosti náboženstva nad kultúrou. Precenenie sa nesie v duchu že nie len to čo existuje ale aj ton čo sa deje je tiež božskej prozreteľnosti.
Tretím spôsobom vzťahov medzi kultúrou a náboženstvom je ich vzájomná previazanosť. Predstavitelia tejto úvahy sú presvedčený o tom že kultúra potrebuje náboženstvo , náboženstvo slúži k dobru kultúry , ale rovnako platí že náboženstvo získava z kultúry , že kultúra preukazuje pozitívne služby náboženstvu.
Človek ako predmet náboženstva je tvorcom kultúry.
