Na štandardné vymedzenie pojmu sa stanovuje jeho opak, protiklad alebo protirečenie. Teda na definíciu demokracie musíme tiež stanoviť, čo je opakom demokracie, resp. čo nie je demokracia.
“Dobré“ protiklady sa hľadajú na rozdiel od zlých pomerne obtiažne. Napríklad, pri pokuse o definíciu politiky často hovoríme, že politika nie je ekonomika ani etika, ale ustálený a aspoň trocha výstižný protiklad politika nemá. Logický status dvoch kontrastujúcich pojmov môže byť dvojakého druhu: môžu, ale nemusia byť protirečením. Pojem “opak“ sa používa, keď sa nevyžaduje špecifikácia. Logickým argumentom je toto: princíp vylúčenia tretieho sa vzťahuje iba na protirečenia, nie na protiklady. Len pre protirečenia platí, že neexistuje tretia možnosť (napr. niekto je buď živý alebo mŕtvy). Protiklady sa navzájom vylučujú, avšak nie úplne, preto je prípustná aj tretia (stredná) možnosť (napr. ani bohatý ani chudobný).
Spoločenské vedy inklinujú ku kvantifikácii a z toho bežne vyplývajú hlavné ťažkosti toho, čo demokracia nie je. Miesto toho, aby sme sa pýtali čo je (alebo čo nie je) demokracia sa žiada pýtať sa: do akej miery, ak vôbec, je politický systém demokraciou.
Vyhodnoťme najprv logický status otázky: čo je demokracia? Podľa tejto formulácie chápeme demokraciu ako entitu, ako objektový pojem a presnejšie ako špecifickú “triedu“ (typ) politického systému. Preto je logický výklad nevyhnutne binárny: buď daná politika je demokraciou alebo nie je.
Keď otázka znie “do akej miery je politické zriadenie viac, alebo menej demokratické?“, potom už entitu neidentifikujeme, ale niečo o nej predpokladáme. Demokracia sa teraz chápe ako vlastnosť politických objektov. Pri tejto interpretácii logické spracovanie už nie je binárne (áno – nie), ale kontinuálne (väčší – menší) a obvykle sa opisuje ako transformácia diskrétnych charakteristík na kontinuálne. Pri tomto podaní sú rozdielom miery. V tomto prípade sa môžeme pýtať buď “do akej miery je demokracia demokratická“ alebo “do akej miery je demokratický akýkoľvek politický systém“. S druhou otázkou očividne nastanú problémy.
Keď predpokladáme, že politický systém je do určitej miery demokratický, predbežná otázka bude znieť: demokratický vo vzťahu ku ktorým vlastnostiam? Napr. Douglas Rae vyberá ako charakteristickú vlastnosť “vládu väčšiny“. Felix Oppenheim vyberá ako charakteristickú vlastnosť “účasť“, ale tento pojem nie je ideálnou definíciou.