Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)

Predstavuje jednotný systém spolupráce medzi členskými krajinami EÚ v záležitostiach medzinárodnej politiky. Niekedy sa SZBP označuje aj ako druhý pilier EÚ.

Po podpísaní Rímskych zmlúv sa rekonštrukcia novej Európy orientovala na hospodársku spoluprácu, hlavne na vytvorenie jednotného trhu. Napriek tomu zo spoločného zreteľa nevymizli ani myšlienky na spoluprácu v oblasti medzinárodnej politiky. Takmer štyridsať rokov sa výraz „spoločná zahraničná politika“ neobjavil v žiadnej zo zakladajúcich zmlúv.. V r. 1986 Jednotný európsky akt formalizoval takúto medzivládnu spoluprácu bez toho, aby zmenil jej podstatu a metódy spolupráce.

Zmena prišla až so Zmluvou o Európskej únii a dátumom 1. november 1993, kedy vstúpila do platnosti tzv. Maastrichtská zmluva. V nej bola SZBP prvýkrát ustanovená článkami J.1 až J.11. Základnými cieľmi SZBP podľa tejto zmluvy sú:

•zabezpečovanie spoločných hodnôt, základných záujmov a nezávislosti Únie,
•posilnenie bezpečnosti EÚ a jej členských štátov vo všetkých oblastiach,
•obrana mieru a upevňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov, ako aj so zásadami helsinského Záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty,
•podpora medzinárodnej spolupráce
•rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu, ako aj rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd

Medzi hlavné nástroje a zásady fungovania SZBP patria:

•spoločné pozície a spoločné akcie, deklarácie,
•spolupráca v tretích krajinách a v medzinárodných organizáciách
•vzťahy s tretími krajinami, vrátane politického dialógu s kandidátskymi krajinami
•vzťahy so Západoeurópskou úniou
•negatívne opatrenie uplatňované Úniou

Ustanovenia o SZBP boli ďalej upravené v Amsterdamskej zmluve. Podľa tejto zmluvy patrí SZBP do oblasti medzivládnej a nie nadnárodnej spolupráce. Znamená to, že hlavnú zodpovednosť za jej uskutočňovanie nesú ďalej členské štáty EÚ. Zmluva zachováva jednomyseľné hlasovanie, vylepšuje ho zároveň formulovaním tzv. konštruktívnej absencie (konštruktívne zdržanie sa z hlasovania znamená, že členský štát nepodporí prijatie rozhodnutia EÚ na konanie v rámci SZBP, avšak „v duchu vzájomnej solidarity“ nebude absencia dôvodom na zablokovanie rozhodnutia ostatných krajín.) Väčšinové hlasovanie nová zmluva predpokladala v oblasti spoločných akcií, spoločných pozícií na základe spoločnej stratégie EÚ alebo pri prijímaní rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje jednotná realizácia akcie. V snahe o efektívnejšie fungovanie SZBP, Amsterdamská zmluva zavádza nové nástroje SZBP a tiež uplatňovanie efektívnejšieho rozhodovacieho procesu.

Nástrojmi SZBP sú:

•Spoločná stratégia, ktorá vyžaduje súhlas všetkých členov EÚ. Implementácia spoločných stratégií sa zabezpečuje prostredníctvom spoločných akcií a pozícií členských štátov (tu je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny).
•Vysoký predstaviteľ EÚ pre SZBP, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom Rady EÚ.
•Jednotka plánovania a včasného varovania – vypracováva spoločné analýzy a hodnotenia členských štátov EÚ a ich dopady. Zodpovedá za prípravu akcie na udalosť.
•Konštruktívna absencia.

Cieľom upravenej Maastrichtskej zmluvy v oblasti SZBP bola snaha prispieť k budovaniu efektívnej a transparentnej vonkajšej politiky EÚ. Amsterdamská zmluva predpokladá postupné vybudovanie spoločnej obrannej politiky, kým k tomu však dôjde, budú ju členské štáty podporovať spoluprácou v oblasti vyzbrojovania. V oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky zdôrazňuje úlohu Západoeurópskej únie (ZEÚ) a podporuje „užšie inštitucionálne vzťahy so ZEÚ so zreteľom na možnosti začleniť ZEÚ do Únie, ak o tom rozhodne Európska rada“. Takáto politika Únie nenarúša nijako charakter bezpečnostnej a obrannej politiky jednotlivých členských štátov a je tiež v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou utvorenou v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Zmluva tiež predpokladá prevzatie tzv. úloh krízového manažmentu (známych aj ako Petersberské úlohy), ktoré boli doposiaľ v zodpovednosti ZEÚ. Petersberské úlohy predstavujú opatrenia v oblasti humanitárnych a záchranných úloh, misie zamerané na udržiavanie a nastoľovanie mieru ako aj krízový manažment.