Zmluva z Nice obsahuje nové ustanovenia o SZBP. Významne rozširuje sféru oblastí, ktoré spadajú pod hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a posilňuje kompetencie Politického a Bezpečnostného výboru pri akciách krízového manažmentu. Zmluva z Nice tiež umožňuje vytvoriť v rámci Únie Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP z anglického ESDP – European security and defence policy), ktorá sa zaoberá všetkými bezpečnostnými otázkami, vrátane postupného formulovania spoločnej obrannej politiky (EBOP teda tvorí časť SZBP). Spoločná obranná politika by mohla viesť k spoločnej obrane, ak by v tom duchu rozhodla Európska rada a ak by takéto rozhodnutie bolo prijaté a následne ratifikované členskými štátmi. EBOP neovplyvňuje však špecifickú podstatu bezpečnostných a obranných politík jednotlivých členských štátov a zároveň je kompatibilná s politikou, ktorú vedie NATO (Zmluva o Severoatlantickej organizácii).

Zasadnutie Európskej rady v Helsinkách prijalo tzv. Európsky základný cieľ (EHG – European Headline Goal), na základe ktorého do konca roku 2003 mali byť členské krajiny Únie schopné v priebehu 60 dní rýchlo rozmiestniť a potom v operácii udržať (aspoň v období jedného roku) sily až do úrovne 15 brigád alebo až 60 tisíc osôb – a to v plnom rozsahu tzv. Petersberských úloh.

Rozmiestnenie takýchto národných jednotiek podlieha suverénnemu (a dobrovoľnému) rozhodnutiu členského štátu Európskej únie a nemožno ho chápať ako vytvorenie akejsi „Európskej armády“. Kľúčovými v tomto kontexte boli akcieschopnosť a schopnosť trvalejšieho fungovania takýchto jednotiek. Na základe požiadaviek, ktoré vzišli zo zasadnutia Európskej rady v Laekene ohľadom potreby zvládať operácie krízového manažmentu, bol vypracovaný Akčný plán európskych schopností (ECAP – European Capability Action Plan). ECAP mal prehĺbiť „európske“ schopnosti pri krízovom manažmente a naplniť ciele vytýčené Európskou radou. ECAP by zároveň „racionalizoval“ obranné úsilia jednotlivých členských krajín a viedol by k zvýšeniu synergie pri štátnych a multištátnych projektoch. Tak by došlo k posilneniu vojenských schopností. Na zasadnutí Európskej rady v Santa da Feira padlo rozhodnutie o rozvíjaní civilných aspektov krízového manažmentu v štyroch hlavných oblastiach: polícia, posilnenie právneho štátu, posilnenie civilnej správy a ochrana civilistov. V tomto kontexte boli stanovené konkrétne ciele, ktoré mali členské štáty zabezpečiť.

Summit Európskej rady v Nice v tomto kontexte významne zasiahol do politických a vojenských štruktúr EÚ pri výkone politickej kontroly a strategického smerovania v krízových situáciách. Jednak posilnil úlohy Politického a Bezpečnostného výboru pri akciách krízového manažmentu a zároveň vytvoril tri inštancie (orgány s rozhodovacou právomocou) v krízových situáciách: Výbor pre civilné (občianske) aspekty v krízovom manažmente, Vojenský výbor, Politicko-vojenskú skupinu. Okrem toho poskytli na tieto úlohy členské štáty svojich vojenských expertov, ktorí pomáhajú Vojenskému výboru a sú tiež pod jeho vojenským riadením. Zároveň boli v rámci sekretariátu Rady vytvorené špecifické riaditeľstvá (s primárnou kompetenciou zabezpečovať pre Radu dôležitú politicko-vojenskú expertízu) a policajná jednotka a centrum pre spoločné (krízové) situácie. Únia tiež definovala podmienky účasti na akciách „európskeho“ krízového manažmentu pre ostatné (tretie) krajiny (t. j. krajiny, ktoré sú členmi NATO a zároveň nečlenmi EÚ alebo krajiny, ktoré sú kandidátmi na vstup do EÚ) a iných potenciálnych partnerov.

Prvý príklad fungovania krízového manažmentu EÚ sa organizoval v r. 2002. Zameral sa na preskúšanie rozhodovacích postupov európskej bezpečnostnej a obrannej politiky pri koordinovaní celého radu vojenských a civilných inštrumentov vo fáze predchádzajúcej rozhodovacej fáze. Skúška príkladu úspešne demonštrovala, že fungovanie a interakcia medzi vytvorenými štruktúrami umožňuje EÚ viesť operácie krízového manažmentu.

Prvá operácia EBOP bola zahájená 1. januára 2003 vytvorením Policajnej misie Európskej únie (EUPM – the European Union Police Mission) v Bosne a Hercegovine na obdobie troch rokov. EUPM, ktorá pokračuje v práci Medzinárodnej policajnej jednotky Organizácie spojených národov (UN International Police Task Force) ustanovenej na základe Parížskej/Daytonskej dohody z r. 1995 a potýka sa predovšetkým so základnými princípmi a stránkami právneho štátu, má na starosti dohľad nad zavádzaním policajných postupov v Bosne a Hercegovine v zhode s najlepšími európskymi a medzinárodnými praktickými skúsenosťami. Koná tak prostredníctvom monitorujúcich, dozorujúcich a inšpekčných aktivít.

18. marca 2003 sa EÚ rozhodla uskutočniť prvú vojenskú operáciu. Vojenská operácia, ktorú vedie Európska únia v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, má napomôcť pri vytvorení stabilného bezpečného prostredia v Macedónsku. Operácia využíva plánovacie kapacity NATO, ako aj aktíva a schopnosti NATO.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zostáva aj na základe Ústavnej zmluvy EÚ oblasťou medzivládnej spolupráce a nie nadnárodnej spolupráce. To znamená, že hlavnú zodpovednosť za jej uskutočňovanie aj naďalej nesú členské štáty. V platnosti zostáva aj princíp jednomyseľného prijímania rozhodnutí.