História
- po r. 610- vznik islámu v Mekke
- do vtedy- druh starého semitského nábož.- svätine rôznych bohov a bohýň (viera v najvyšieho boha Alláha); bolo tam rozšírné kresťanstvoa judaizmus; v Mekk stála svätyňa Ka´ba- staroblé pútnické miesto, rozvoj obchodu
Muhammad
- narodil sa v Mekke okolo r. 570
- 610 začal veriť, že dstva zvestvnia od Boha (nskôr spísané Korán)- Boh je jediný (Alláh, je všemohúci, milosrdný a riadi beh vecí, v súdny deň bude súdiť ľud podľa ich skutkov posiea ich do neba alebo do pekla
- pohneval si kupov z Mekky
- 622 Mohammed a jeho stúpenci odišli do Medíny (odchod- hidžra- začiatok nevej éry islám)- tu sa sformulvali rituálne formy
- 630 dobyl Mekku- mal dostatočnú xilu na vedenie štátu
- 632- zomrel
- zanechal po sebe náboženstvo aj štát( federácia kmeňov)
Abu Bakr
- jeho nástupca- 1. kalifa (chalifa- nástupca, zástupca)
- Omar, Osman- 1.etapa výbojov (džihád- výpravy do okolitých krajín-viac koristnícke jako misijne)
- ku Konštantinopolu (Istanbulu), na V až do Pakistanu- miestne obyv.- chránené menšiny (spravovali vlastné vnútorné záežitosti, ale platili dane) iba „ľudia knihy“- verili v jedného Boha, Židia a kresťania
- vnútorná nejednotnosť- boj o moc=2 skupiny: šíti- za kalifa uznávajú len priamych potomkov Muhammeda, Ali- zať a nevlastný syn Muhammeda, potom moc prešla na šítckých vdcov; sunniti= pr určovaní hlavy moslimov sa opierajú o súhlas väčšiny moslimov; (charžovci- ktokoľvek duševne a fyzicky zdravý)
- na trón natupuje Mu´ávija- dynastia Umajjovcov (Sunnita), ďalše výboje
- dynastia Abbásovcov- veľká rozloha ríše (od Španielska, cez S Afriku, Arabský polostrov až po Indiu)
- potom rozšírenie feudalizmu= rozpad ríše na menšie kalifáty, emiráty a štáty
- 14. stor. vpád Osman. Turkov
- 16. stor. Arabská ríša je pripojená k Osmanskej ríši
Islám
- podriadenie sa Božej vôly
- rozdelenie: Sunniti- 85%
- nik nemôž byť nástupcom Muhammeda (najväčší z prorokov a je posledný) pokiaľ ide o jeho prorocké vlastnosti
- kalifa určujú voľbou z mužou z kmeňa Kurajš (aj Muhammed)
- vodca vriacich- až ekundárna fukcia
- Ši’a- väčšina v Iráne
- immám- hla.postava- bola mu daná schopnosť vnuknutia a neomylného výkladu Koránu
1. immám bol Alí- šíti veria, že zdedil Muhammedove „duchovné schopnosti“ (wiláju)- tieto schopnosti Alí preniesol na svojích synov a tak to bude až do konca čias
Sufizmus- spojenie šítskho a sunitského presvedčenia
- zakladá sa na láske k Bohu- ľudské úsilie je nedokonalé ak nie je naplnené božskou láskou
- sufi- osoba kt. srdce je očistené od nečistôt tohoto sveta
- mutasawwif- ten, čo sa pokúša stať súfi
- 1. stúpenci- „ľudia lavice“ (ahl as-suf-fa)- ustavične s modlili- uynávajú aj proroka Ježiša (Ísá bin Marjan- syn Márie)
popri bhoslužbe aj iné formy uctievania: tiché opakovanie Božich mien, spievaie piesní na chválu proroka Muhammada, hudba +tanec (derviši)
Korán
- slovo Božie
- zostavil ho 1. kalifa Abú Bakr
- je to posledné a dokonalé zjavenie, kt. Zvestoval prorokovi Muhammadovi archaniel Gabrie. Tieto zjavenie mal v západnej Arábii v rokoch 610-632.
korán- „recitovať“, „čítať“
- kapitoly sa rozdlujú na tie z Mekky (kritizuje situáciu v Mekke- bezbožnosť, soc. nespravodlivosť, …) a z Mediny (Muhammed vodce, právne otázky, vytváranie štát. Štruktúr,...)
- 114 kapitol (súra)- prvá /otváracia súra- Fatiha
- názov kapitol vystihuje tématiku kapitoly (napr. Ženy, jaskyňa,...)
- základnou jednotkou kapitoly je verš (aja)- spolu 6200 veršov
- basmala- uvádza každú súru (až na jednu výnimku): „V méně Boha milosrdného milostivého.“
posvätná aj svetská kniha
- šarí’a- systém božieho práva,kt. Riadi bohoslužby, rituály, správanie a právne věci (obchodné zmluvy, otázky manželstva, rozvodu, dedičstva)
- koránu sa nesmú dotknúť mslimovia, kt. nevykonali rituálne umývanie a nemoslimovia (zákaz sa netýka prekladov)
- Ilm a fikh- veda a Koráne; álim-učenec, kt. sa celý život venuje štúdiu Koránu (al-Azhar v Káhire- najváženejšia inštitúcia álimov)
Bohoslužby a slávnosti
Päť pilierov islamu:
1. Šaháda (شهادة šahādah): vierovyznanie
2. Salá (صلاة ssalāh): modlitba
3. Saúm (صوم ssaúm): pôst počas mesiaca Ramadán
4. Zaká (زكاة zakáh): almužna
5. Hadž (حج hadždž): púť do Mekky
Šaháda- verejné vyznanie viery. Musísa vysloviť po arabsky a úprimne: „Vyznávam, že niet božstva okrem Boha; vyznávam, že Muhammad je božím poslom.“
-šepkajú sa novorodencom do ucha a vysloví ho molim, keď umiera
-zvoláva sa ním k modlidbe
Spoločná modlidba (drhý pilier islámu)- sála- liturgická modlitba, ktorú majú všetci moslimovia povinnú v určenom čase. Cez deň sa modí päťkrát- na úsvite, na poludnie, v polovici poludnia, při západe slnka a v noci, pričom každému modleniu predchádza rituálna očista. V piatok je sála spoločnou očistou. Moslimovia sú počas modlidby obrátený jedným smerom ( na Ka’bu v Mekke). Při modlitbe počúvajú veriaci pokyny immáma, pričom recitujú slová modlitby z Koránu. Súčasne sa ukláňajú v rade riyuálnych pohybov až sa z pôvodného postavenia v stoji dostanú do polohy na kolenéch a čelami sa dotýkajú zeme. Každá z piatich modlitieb zahŕňa opakovanie formulky „Alláhu akar.“ („Boh je najväčší.“) a prvej súry z Koránu, čo je tiež modlitba. Na konci každej modlitby každý povie svojmu susedovi napravo aj naľavo „As-salámu alajkum.“ („Pokoj s tebou.“)
Zaká- tretí pilier islámu; dávanie almužny, podelenie sa o majetok so všetkými, čo sú menej šťastný než on. šarí’a presne stanovuje výšku almužny, ktorá sa má dať z rôznych druhov almužny, ale dnešná prax ju zjednodušuje na 2,5% z hotovosti. Náboženstvo zaká stanovuje jako očistu duše
Swam- pôst (štvrtý pilier islámu); počas mesiaca ramadán= pôst sa považuje za cvičenie ducha k trpezlivosti pri čakaní na božie dary; ku koncu mesiaca je Noc sily(lajlat al-kadr) kedy si moslimovia pripomínajú zoslanie Koránu z neba a začiatok Muhammadovho pôsobenia; na úplnom konci ramadánu je slávnosť íd al-fitr (bajram) kedy sa rozdávajú mimoriadne almužny
Hadždž-púť do Mekky a jej okolia; každý moslim ju musí vykonať aspoň raz za život; cez dvanásty mesiac (zú al-hidždža) islámského kalendára- čas veľkej púte (kedykoľvek cez rok malá púť)
Kultúra a umenie
Spoločný jazyk- arabčina- to zabezpečilo jednotnosť kultúry aj po rozpade ríše. Arabská abeceda má 28 písmen. Každé písmeno môže mať až 4 tvary, ktoré závisia od postavenia písmena v slove. Majú len 3 samohlásky (a, i,u) a každá existuje v krátkej aj dlhej podobe- v bežnom živote sa označujú len dĺhe samohlásky (v Koráne sa označujú aj krátke).
Architektúra- Charakteristika klasickej mešity: Budova má večšinou štvorcový pôdorys s kupolou. Současná konštrukcia klasickej mešity vychádza ideovo z pôvodne kresťanského chrámu Božej Múdrosti (Hagia Sofia) v Istanbule. Vnútorný priestor slúži k piatočním modlitbám, kde káže immám, ale i k ďalším spoločným činnostiam, ako je výuka či čítanie (v minulosti to bývalo veľmi rozšírené). Muži se klaňajú k zemi bližšie než ženy. V niektorých zemiach platí pravidlo, že ženy musia mešitu opustiť skôr než muži. Niekde je neveriacím vstup do mešity zakázaný.
Ženy majú do mešity prístup takmer vždy, ale majú k tomu vyhradené oddelené miesto; to sa môže nacházat ako na prízemí, tak aj v inej miestnosti na poschodí. Dôvodom je menšia účast žien, ktoré nemusia na modlitby chodiť pravidelne ako muži (ti sa musia povinne zúčastniť piatočných modlitieb), naviac sa tiež musia starať o deti.
Po ženách i mužoch je vyžadován čistý a vhodný (z islámského hladiska) oděv. Nicméně tradiční islámský oděv není dnes vyžadován. Na oděvu by neměly být žádně symboly, obrázky a jinak rušivé prvky, které by modlícího klečícího za sebou či před sebou mohly při motlibě vyrušovat. Někteří muži nosí při návštěvách mešity také pokrývku hlavy, ženy mají odhalené tváře a ruce.
Súčasťou klasickej mešity:
Minaret - Klasickou súčasťou býva väčšinou jeden, ale až štyri minarety, úzka veža s ochozem hore pre Muezzina.
Mihráb - Výklenok vo vnútri mešity, v ktorom stojí imám a káže modliacim sa. Je orientovaný smerom k Mekke v Saudskej Arábii. Jeho smer zároveň určuje pôdorys celej mešity. Skôr smeroval k Jeruzalemu, ale to bolo ešte za Muhammadovho života zmenené.
Minbar - kazateľnica, odkiaľ oslovuje veriacich kazateľ - chatíb.
Kursí - podnožka (v arabčtine synonymum trónu), na ktorej je umiestnený Korán. Symbol trónu vychádza práve z Koránu; trónom je tu myslená Alláhova prítomnosť.
Pôvod slova mešita: Slovo Mešita pochádza z arabského masdžid (podobne ako špaň. Mezquita), čo je v arabčtine výraz pre miesto, kde sa ulieha k modlitbe a bohoslužbe. V niektorých jazykoch (chorv. džamíja, arab. džámi) pochádza jej názov z arabského slova džama'a (zhromaždili sa)
Povinnosti návštevníkov: Korán predpisuje k modlitbe čisté miesto, preto je do mešity zakázané chodiť v topánkach. Podlaha tiež býva pokrytá vzácnymi kobercami. Ženy i muži musia mať čistý odev, ktorý neodhaluje časti tela. Ženy moslimky majú mať odev, ktorý neodhaluje členky. Pre ženy nemoslimky platí len šatka na hlave (pri vchode do mešít niekedy bývajú šatky požičiavané), ani odhalené ramená a kolená by sa ale tiež nemali objaviť. Ženy by nemali byť naparfémované. Do mešít v Saudskej Arábii a napríklad v Maroku (až na dve vynimky) je nemoslimom vstup zakázaný úplne. Naproti tomu mešity v Spojených štátoch amerických sú nemoslimským návštevníkom vrúcne otvárané. Aj tak pre návštevu mešity by mal mať nemoslim pozvanie od moslima, poprípade mať vážny dôvod, prečo mešitu navštíviť. Inak pre návštevníkov platia rovnaké pravidlá ako pre moslimov, nesmie sa tu jesť ani spať. Modliaci by nemali byť rušení behom modlenia (napríklad príliš blízkym chodením vedľa nich, keď kľačia a modlia sa).
