1. 5 Nové teórie rastu – teórie endogénneho ekonomického rastu

Z neoklasických modelov rastu vyplýva, že tempo rastu je determinované exogénnymi činiteľmi, a to tempom rastu obyvateľstva a tempom rastu kapitálu.
Vzhľadom na tieto nedostatky došlo v poslednom období k sformovaniu novej koncepcie dlhodobého ekonomického rastu, ktorého zdrojom sú endogénne faktory ekonomického rastu, teda faktory, ktoré sú zahrnuté vnútri modelu. Teórie endogénneho ekonomického rastu – známe tiež pod názvom nové teórie rastu – chápu rast počtu obyvateľstva ako endogénny faktor. Tento problém vysvetľuje teória ľudského kapitálu. Technický pokrok, veda, výskum, inovácie a investície tiež predstavujú endogénny faktor rastu.

Trhový mechanizmus svojou vnútornou konkurenčnou podstatou pôsobí v podobe Smithovej neviditeľnej ruky na proces využívania najnovších vedeckých a technických poznatkov. Podľa teórií endogénneho rastu môžu v rôznych krajinách existovať rôzne miery úspor a rôzne miery investícií, a teda aj rôzne tempo ekonomického rastu. Podľa teórií endogénneho rastu poznatky vedy a techniky a nové technológie nie sú rovnako prístupné pre všetky krajiny. Základom endogénnych teórií rastu je nové, širšie poňatie kapitálu. Základnými faktormi rastu sú technický pokrok (vedomosti, vzdelanostná a kvalifikačná úroveň, tvorivosť), a pozitívne externality ako endogénne prvky ekonomického systému. Podľa týchto teórií je ekonomický rast endogénnym produktom fungovania ekonomického systému, a nie činiteľov, ktoré sa nachádzajú mimo daného ekonomického systému.

Jedným z predstaviteľov teórie endogénneho rastu je P. ROMER. Vychádza z existencie endogénneho technického pokroku, ktorý zabezpečuje dlhodobý ekonomický rast akumuláciou vedomostí. Podľa ďalšieho predstaviteľa teórií endogénneho ekonomického rastu R. LUCASA technický pokrok súvisí s investíciami do ľudského kapitálu. Podľa Lucasa investície do ľudského kapitálu prispievajú k zvyšovaniu odborných a profesionálnych schopností ľudí, a tým zabezpečujú rast produktivity pracovníkov. To je tzv. interný efekt investície do ľudského kapitálu. Zároveň sa tým zvyšuje produktivita iných pracovníkov, firiem a tiež efektívnosť a výkonnosť ekonomiky ako celku. To je tzv. externý efekt investícií do ľudského kapitálu.

Podľa teórií endogénneho rastu kapitálové investície zahŕňajúce investície do fyzického a do ľudského kapitálu vytvárajú pozitívne externality. To znamená, že investície do fyzického kapitálu (strojov a technických zariadení) zvyšujú efektívnosť výroby investujúcich firiem a spoločnosti ako celku, keď používajú nové technológie, nové výrobné postupy, nové vedomosti, výrobky vyvinuté inými firmami.

Podobne keď firma investuje do zvýšenia vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovne svojich pracovníkov, do vedy, výskumu a vývoja, zvyšuje to efektívnosť nielen vlastnej firmy, ale aj iných firiem, pretože vedomosti, schopnosti, vynálezy, patenty, inovácie nie je možné dokonale utajiť a izolovať. Z toho vyplýva, že časť výnosu súvisiacu s kapitálovými investíciami získavajú okrem investorov aj ďalšie firmy a skupiny obyvateľstva. Produktom pozitívnych externalít z kapitálových investícií sú v teóriách endogénneho ekonomického rastu rastúce výnosy z rozsahu. Z toho potom vyplýva, že v dôsledku rastúcich výnosov z rozsahu môže dochádzať k ekonomickému rastu aj bez technického pokroku. Preto je potrebné rozlišovať tzv. kontinuálny technický pokrok, ktorý predstavuje proces stále rastúceho využívania existujúcich vedeckých a technických poznatkov (zvyšuje sa počet jednotlivcov, firiem a krajín, ktoré používajú existujúcu techniku) a skokový technický pokrok, ktorý znamená využívanie kvalitatívne dokonalejších technológií.

Pozitívne externality ako produkt investícií do fyzického a do ľudského kapitálu a rastúce výnosy z rozsahu sa stávajú dôležitými faktormi dlhodobého ekonomického rastu. Teórie endogénneho ekonomického rastu sa usilujú odhaliť, charakterizovať a vysvetliť faktory, ktoré determinujú kvantitatívne a kvalitatívne súvislosti populačného vývoja, pričom využívajú možnosti stimulácie a motivácie k dynamizácii využívania vedeckých a technických poznatkov.

Na kapitálových investíciách, ktoré majú zabezpečiť dlhodobý ekonomický rast, sa majú podľa teórií endogénneho ekonomického rastu podieľať súkromné aj verejné investície. Tieto teórie sa usilujú vysvetliť a zdôvodniť možnosti trvalého rastu svetovej ekonomiky a zároveň umožňujú vysvetliť ekonomické a sociálne rozdiely medzi rôznymi krajinami súčasného sveta. Podľa nich nedochádza ku konvergencii, ako to vyplýva z neoklasických teórií rastu.

Základný tvar výrobnej funkcie v teóriách endogénneho ekonomického rastu je takýto:

Y = A . K,
kde
Y – reálny dôchodok,
A – koeficient vyjadrujúci úroveň techniky a technológie,
K – kapitál zahŕňajúci fyzický aj ľudský kapitál.

Kapitál zahŕňa v sebe všetky výrobné vstupy. Uvedený tvar výrobnej funkcie predpokladá konštanté výnosy z výrobného faktora. Teda ak sa zdvojnásobí objem kapitálu, zdvojnásobí sa aj reálny dôchodok. Z endogénnych teórií rastu vyplýva, že rozdielna miera úspor (akumulácie kapitálu) spôsobuje prehlbovanie rozdielov v celkovej výške reálneho dôchodku, a preto nemusí dochádzať ku konvergencii vyspelých a menej vyspelých krajín.