René Descartes – „Cogito ergo sum“

V tejto krátkej eseji sa chceme pokúsiť o porozumenie a bližšie preskúmanie slávneho Descartovho výroku „Cogito ergo sum“ – „Myslím teda som.“ V krátkosti si priblížime myšlienkový postup, ktorým sa Descartes dopracoval k tomuto základnému východisku svojej filozofie.
Prvá otázka, ktorú si musíme položiť, znie: „Čo Descartes svojou filozofiou sledoval? Čo bolo jeho cieľom?“ Descartes sa odhodlal na vybudovanie niečoho pevného a stáleho vo vedách. Ide mu teda o vybudovanie pravdivého systému poznania. Avšak ako sám tvrdí vo svojej knihe Meditácie o prvej filozofii , už od detstva pripúšťal ako pravdivé mnohé nepravdivé a pochybné veci. Aby sa dopracoval k pravde, musí sa najskôr zbaviť týchto nepravdivých poznatkov.
Pre dopracovanie sa k pravde si volí spôsob, ktorý sa nazýva metodickou skepsou. Bude pochybovať o všetkom, čo kedysi prijímal ako pravdivé až kým sa nedostane k nejakému nepochybnému a poznatku. Ktorý by mu mohol slúžiť ako odrazový mostík pri budovaní skutočne pravdivého poznania. Descartes metodickou skepsou prichádza k poznatku, že môže vlastne pochybovať o pravdivosti všetkého. Je len jedna vec o ktorej pravdivosti s určitosťou nemožno pochybovať. Týmto „nepochybným“ je samotný fakt pochybovania. Môžem totiž pochybovať o všetkom, avšak ak pochybujem nemožno pochybovať, že pochybujem. Aby bolo pochybovanie možné musí tu byť niekto kto pochybuje. Ak teda pochybujem, je nesporné že myslím a ak myslím to znamená, že som (existujem). Cogito ergo sum – Myslím teda som. Akonáhle nájde tento záchytný bod, môže Descartes pokračovať vo svojom budovaní pravdivého poznania. Aby obhájil aj existenciu niečoho iného ako svojej mysle, prijíma teóriu o vrodených ideách. Tieto mu slúžia na potvrdenie existencie sveta mimo jeho myseľ.
Ak chceme budovať nejaké nesporné a pravdivé poznanie, tvrdí Descartes, musíme sa najprv zbaviť všetkých nepravdivých názorov. Decartes sa vydáva na túto cestu a metodickou skepsou prichádza k poznatku, že jediné čo môže považovať za isté je fakt pochybovania. Aby niekto mohol pochybovať, musí myslieť. Teda v myslení Descartes nachádza záruku existencie svojej mysle. Myslím, teda som. A vďaka tomuto poznatku môže ďalej budovať svoju filozofiu.