Islam, najrýchlejšie sa šíriace náboženstvo, založil prorok Mohamed v 7. storočí n.l. Boh moslimov sa volá Alláh. Väčšinu moslimov tvoria Arabi.

Najvýznamnejším mestom bola Mekka. Významní obyvatelia patrili ku kmeňu Kurajšovcov. Dodnes tu leží Čierny kameň (meteorit). Vtedy sa tu uctievalo asi 300 bohov a bohýň, pričom Alah bol len jedným z hlavných bohov. Okolo roku 570 sa v Mekke narodil Mohamed), syn schudobneného Kurajšivca. Roku 610 sa Mohamedovi na vrchu Hirá zjavil v spánku archanjel Gabriel a vyjavil mu slovo božie, verše Koránu, ktoré prikazovali zničiť falošných bohov a ľud mal začať uctievať Alláha. Oznámil mu, že je prorokom a božím poslom. Roku 612 začal Mohamed v Mekke verejne kázať to, čo archanjel vyjavil ako podstatu viery: Alah je jediným bohom. Pred Alahom sú si všetci rovní a každý sa musí zodpovedať v deň najvyššieho súdu. Bohatý sa musia podeliť o svoj majetok s chudobnými. Mohamedovi prívrženci nazvali toto učenie islam. Toto učenie sa nepáčilo Kurašijcom. Rozbroje sa zväčšovali, tak sa rozhodli Mohamedovi prívrženci opustiť Mekku. I Mohamed roku 622 ušiel do Jasribu. Útek Mohameda sa nazýva hidžra a je to začiatok islamskej éry.

Mohamed mal i politické úlohy. Zlepšil i postavenie ženy. V predislamskom období mohol mať muž ľubovoľný počt žien. Mohamed redukoval polygamiu na štyri ženy. Modliť sa trebalo k Mekke, pôst sa predĺžil na jeden mesiac. Mohamed zničil všetky zobrazenia bôžikov a vyhlásil Mekku za islamské duchovné centrum. Roku 632Mohamed zomiera.

Po Mohamedovej smrti bola k islamskej ríši pripojená Palestína, Sýria, Egypt a Perzia. Roku 750 sa islamský svet rozprestieral od Španielska a Mauretánie na pobreží Atlantiku až po Indiu. Islamské krajiny v Ázii: Afganistan, Bahrajn, Bangladéš, Brunej, Indonézia, Irak, Irán, Jemen, Jordánsko, Kazachstan, Katar, Kuvajt, Kyrgyzstan, Maledivy, Omán, Saudská Arábia, SAE, Turecko, Sýria, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan. Tieto štáty majú nad 85% moslimského obyvateľstva. No moslimovia sú v menšinovom postavení i v Barme, Indii, Izraeli, Kambodži a Libanone. V 16. storočí dobyli Osmanskí Turci, taktiež vyznavači islamu, všetky krajiny ríše kalifov a dobyvačnými výpravami sužovali aj Balkánsky polostrov a územie Habsburskej monarchie. Dnes má islam stúpencov v štátoch Blízkeho východu, Strednej Ázie, Pakistane, Severnej Afrike, ale i v Európe a Amerike. Ešte za Mohameda sa rozdelili moslimovia na šiitov – uznávajúcich iba zásady koránu (svätá kniha islamu, napísaná roku 610) a  sunitov – dopĺňajúcich korán o tradície šírené ústnym podaním.

Základné náboženské povinnosti moslimov sa volajú Päť stĺpov viery, za ktorých dodržiavanie sa sľubuje raj. Sú to: viera, modlitba, almužna, pôst, púť do Mekky. Tieto piliere islamu platia od Mohamedovho života až dodnes. 

Svätou knihou islamu je Korán, zapísané výroky, ktoré Alláh zjavil Mohamedovi prostredníctvom Džibraila. Vyznaním viery je Šaháda, ktorá znie: „Niet boha okrem Alláha a Mohamed je Posol Boží“. Šaháda, spočíva vo vete: „Vyznávam, že niet boha okrem Alaha a že Mohamed je jeho prorokom.“ Táto veta, ak ju niekto vyslový, stáva sa moslimom.

Modlidbu musia vykonať veriaci päť krát denne. Okrem toho musia vykonať rituálnu očistu, bez ktorej je modlitba neplatná. Svätyňou moslimov je mešita. Keďže moslimovia nesmú zobrazovať ľudí ani zvieratá, zdobia mešitu geometrické obrazce a arabesky.

Pôst je povinnosť veriacich. Jesť a piť sa smie len pred východom a po západe Slnka. Počas neho sa majú veriaci vyvarovať nezhôd, neslušných rečí a telesných rozkoší. Niektoré právne školy zakazujú fajčenie, žuvanie tabaku, pitia i čistej vody, ale i prehĺtať sliny. Zakončenie pôstu pripadá na prvý deň mesiaca šavvál.

Púť do Mekky musí podniknúť každý dospelý a duševne zdravý moslim bez rozdielu pohlavia aspoň raz za život.

Rozdiel medzi kresťanstvom a islamom spočíva v tom, že kým Kristus kázal hlásenie viery v miery, Mohamed vyslal svojich prívržencov, aby šírili islam mečom.

V praxi fundamentalistov ostali príkazy:

- Aby ženy boli zahalené do čadry
- Mužovým vyhlásením (zahnaním) môže byť uskutočnený rozvod aj bez súhlasu ženy
- Trest pre ženy za mimomanželskú súlož (ale mužov sa to netýka)
- Ženská obriezka
- Odplata rovnakým spôsobom
- Pokuta za preliatu krv
- Trest určený na základe analógie

Významné islamské sviatky sú:

Dhu al-hidža - deň hidžry, islamský nový rok
Ramadám - posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí
’Íd al-fitr - tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma
’Íd al-abhá - sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke
Lajlat al-kadr - spomienka na začiatok zjavenia Koránu
Maulid an-nabi - spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové festivaly (Egypt)