3.1 Rozpočet Európskej únie

Rozpočet Európskej únie navrhuje Európsky parlament. Postup pri navrhovaní a schvaľovaní rozpočtu je obdobný ako v iných parlamentoch. Rozpočet sa stáva platným podpísaním predsedom Európskeho parlamentu, zvyčajne v decembri. Finančnú kontrolu plnenia rozpočtu vykonáva Dvor audítorov. Parlament kontroluje cez Výbor pre kontrolu rozpočtu dodržiavanie schváleného rozpočtu. Každý rok schvaľuje aj politickú zodpovednosť Európskej komisie predtým, ako udelí Komisii právomoc disponovať s prostriedkami rozpočtu.

Z rozpočtu EÚ sa financujú tieto položky:

→ agrárna politika, dotácie
→ štrukturálne fondy pre regióny a opatrenia v rámci sociálnej politiky
→ niektoré oblasti vnútornej politiky napr. podpora vnútorného obchodu, vývoj a výskum, ochrana životného prostredia
→ kultúra, podpora mládeže najmä pri štúdiu
→ podpora tretích krajín v rozvojových programoch

Prostriedky na financovanie rozpočtu sa získavajú od roku 1970 z vlastných zdrojov, ktorými sú:

→ clo vyberané na vonkajších hraniciach EÚ a poplatky za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretích krajín (tvorí asi jednu tretinu rozpočtu)
→ 1,4 % DPH za tovar a služby v štátoch EÚ (čo tvorí asi polovicu rozpočtu)


4.EURÓPSKE INŠTITÚCIE

Základným princípom fungovania Európskej únie je zverovanie právomocí, ktoré boli skôr v kompetencií členskýh štátov, na európske inštitúcie. Základom európskych inštitúcií je tzv. „inštitucionálny trojuholník“ – Rada Európskej únie, Európska komisia a Európsky parlament.

4.1 Rada Európskej únie

Rada Európskej únie je rozhodujúcou inštitúciou EÚ a zastupuje záujmy členských štátov na európskej úrovni. Napriek tomu, že mnohé právomoci v minulosti delegovala na Európsku komisiu, stále zostáva najvplyvnejším orgánom EÚ. Významné právomoci má v oblastiach 2. a 3. piliera (napr. spoločná zahraničná politika, alebo policajná spolupráca), v oblasti 1. piliera môže rozhodovať len na základe návrhu Komisie.

Rada sa skladá z ministrov vlád jednotlivých štátov, ktorí sa schádzajú podľa potreby. Najčastejšie zasadania majú ministri poľnohospodárstva (asi štrnásťkrát do roka), ministri financií (oficiálny názov Ecofin) a ministri zahraničných vecí (Všeobecná rada), ktorí sa schádzajú približne raz za mesiac. Jednania prebiehajú v Bruseli a Luxembursku.

4.2 Európska komisia

Európska komisia sleduje záujmy Európskej únie ako celku, komisári teda nemajú prihliadať k záujmom jednotlivých krajín. Najväčšiu právomoc má v 1. pilieri, má právo iniciovať návrhy zákonov a dohliada na dodržiavanie prijatých zmlúv. Vypracúva taktiež návrh rozpočtu EÚ a prevádza kontrolu jeho plnenia. Ďalej komisia zastupuje EÚ pri medzinárodných jednaniach a má právo vyjednávať s tretími štátmi dohody. Má významné právomoci pri prijímaní nových členov do Únie a zaisťuje kontakty s nečlenskými štátmi EÚ. Sídlo má v Bruseli.

4.3 Európsky parlament

Európsky parlament funguje ako kontrolný a poradný orgán Európskej únie. Schvaľuje zloženie Európskej komisie a má právo kontrolovať jej činnosť, podieľa sa na tvorbe zákonov, vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami a prijímaním nových členských štátov. Má taktiež značné právomoci v oblasti spoločného rozpočtu EÚ. Sídlom EP je Štrasburg, ale parlament pracuje taktiež v Bruseli a Luxembursku.