Európska únia - seminárna práca

1. ÚVOD

Mnohí z nás určite vedia, že Európska integrácia priniesla polstoročie stability, mieru a ekonomickej prosperity. Pomohla zvýšiť životnú úroveň, vytvoriť vnútorný trh, zaviesť euro a posilnila hlas únie vo svete. Ako je z histórie známe, myšlienka zjednotenej Európy je veľmi stará. Snaha vytvoriť inštitúciu vedúcu k užšiemu spojeniu medzi národmi Európy sa zrodila na ruinách druhej svetovej vojny. Prvotným cieľom bolo a je aj dnes zaistiť mier, prosperitu i novú budúcnosť pre kontinent, ktorého politické a ekonomické základy sú porušené. V snahe zistiť viac o tejto, dnes veľmi aktuálnej téme, som sa rozhodla pátrať aj v dejinách Európy a priblížiť si vznik a pôsobenie Európskej únie.


2. ČO JE EURÓPSKA ÚNIA?

Európska únia je jedinečné zoskupenie 27 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov.

Európska únia je založená na Európskych spoločenstvách, ktoré sú subjektmi medzinárodného práva. Prvým spoločenstvom bolo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO), ktoré bolo založené Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v roku 1951, členmi tohto spoločenstva boli: Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, SRN a Taliansko. Táto zmluva bola podpísaná na obdobie 50 rokov, takže jej platnosť skončila v roku 2002. Právne nástupníctvo Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ na základe rozhodnutia Rady z 19. júla 2002 prechádza na Európske spoločenstvo.

V roku 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené spoločenstvo podpísali Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (dnes ES). Predmetom záujmu EURATOMU bola jadrová energetika, podpora atómového výskumu, nadnárodná kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie, ako aj jadrová bezpečnosť.

Názov Európska únia vznikol v roku 1993. Spoločenstvo 15 štátov, ako nástupníka Európskeho spoločenstva, tak definovala Zmluva o Európskej únii, často označovaná ako Maastrichtská zmluva. Bola podpísaná 7. februára 1992 dvanástimi členskými štátmi. Vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 a pri tejto príležitosti sa názov Európske spoločenstvo zmenil na názov Európska únia. Súčasťou zmluvy je 17 Protokolov a 33 Deklarácií. Predmetná zmluva sa tak stala jednotným právnym rámcom pre tri Európske spoločenstvá. V roku 1995 sa členskými štátmi Európskej únie stali Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Najmasívnejšia vlna rozširovania sa uskutočnila 1. mája 2004, keď k „starým“ členským štátom pribudlo desať nových členských krajín: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko. Posledným rozšírením EÚ bolo pristúpenie Bulharska a Rumunska do EÚ od 1. 1. 2007. EÚ sa tak stala zoskupením 27 členských krajín.

Európska únia je aj spoločenstvom hodnôt – členské štáty sa zaviazali dodržiavať základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmu. Európska únia je tiež spoločenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú slabšie.


3.POSLANIE A CIELE EURÓPSKEJ ÚNIE

→ zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti
→ podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny euro
→ stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže
→ postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi
→ ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie
→ spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky
→ rozširovanie EÚ o nových členov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy
→ pomoc rozvojovým štátom
→ zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou
3.1 Rozpočet Európskej únie

Rozpočet Európskej únie navrhuje Európsky parlament. Postup pri navrhovaní a schvaľovaní rozpočtu je obdobný ako v iných parlamentoch. Rozpočet sa stáva platným podpísaním predsedom Európskeho parlamentu, zvyčajne v decembri. Finančnú kontrolu plnenia rozpočtu vykonáva Dvor audítorov. Parlament kontroluje cez Výbor pre kontrolu rozpočtu dodržiavanie schváleného rozpočtu. Každý rok schvaľuje aj politickú zodpovednosť Európskej komisie predtým, ako udelí Komisii právomoc disponovať s prostriedkami rozpočtu.

Z rozpočtu EÚ sa financujú tieto položky:

→ agrárna politika, dotácie
→ štrukturálne fondy pre regióny a opatrenia v rámci sociálnej politiky
→ niektoré oblasti vnútornej politiky napr. podpora vnútorného obchodu, vývoj a výskum, ochrana životného prostredia
→ kultúra, podpora mládeže najmä pri štúdiu
→ podpora tretích krajín v rozvojových programoch

Prostriedky na financovanie rozpočtu sa získavajú od roku 1970 z vlastných zdrojov, ktorými sú:

→ clo vyberané na vonkajších hraniciach EÚ a poplatky za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretích krajín (tvorí asi jednu tretinu rozpočtu)
→ 1,4 % DPH za tovar a služby v štátoch EÚ (čo tvorí asi polovicu rozpočtu)


4.EURÓPSKE INŠTITÚCIE

Základným princípom fungovania Európskej únie je zverovanie právomocí, ktoré boli skôr v kompetencií členskýh štátov, na európske inštitúcie. Základom európskych inštitúcií je tzv. „inštitucionálny trojuholník“ – Rada Európskej únie, Európska komisia a Európsky parlament.

4.1 Rada Európskej únie

Rada Európskej únie je rozhodujúcou inštitúciou EÚ a zastupuje záujmy členských štátov na európskej úrovni. Napriek tomu, že mnohé právomoci v minulosti delegovala na Európsku komisiu, stále zostáva najvplyvnejším orgánom EÚ. Významné právomoci má v oblastiach 2. a 3. piliera (napr. spoločná zahraničná politika, alebo policajná spolupráca), v oblasti 1. piliera môže rozhodovať len na základe návrhu Komisie.

Rada sa skladá z ministrov vlád jednotlivých štátov, ktorí sa schádzajú podľa potreby. Najčastejšie zasadania majú ministri poľnohospodárstva (asi štrnásťkrát do roka), ministri financií (oficiálny názov Ecofin) a ministri zahraničných vecí (Všeobecná rada), ktorí sa schádzajú približne raz za mesiac. Jednania prebiehajú v Bruseli a Luxembursku.

4.2 Európska komisia

Európska komisia sleduje záujmy Európskej únie ako celku, komisári teda nemajú prihliadať k záujmom jednotlivých krajín. Najväčšiu právomoc má v 1. pilieri, má právo iniciovať návrhy zákonov a dohliada na dodržiavanie prijatých zmlúv. Vypracúva taktiež návrh rozpočtu EÚ a prevádza kontrolu jeho plnenia. Ďalej komisia zastupuje EÚ pri medzinárodných jednaniach a má právo vyjednávať s tretími štátmi dohody. Má významné právomoci pri prijímaní nových členov do Únie a zaisťuje kontakty s nečlenskými štátmi EÚ. Sídlo má v Bruseli.

4.3 Európsky parlament

Európsky parlament funguje ako kontrolný a poradný orgán Európskej únie. Schvaľuje zloženie Európskej komisie a má právo kontrolovať jej činnosť, podieľa sa na tvorbe zákonov, vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami a prijímaním nových členských štátov. Má taktiež značné právomoci v oblasti spoločného rozpočtu EÚ. Sídlom EP je Štrasburg, ale parlament pracuje taktiež v Bruseli a Luxembursku.
4.4 Európska rada

Európska rada sa schádza približne tri krát do roka, skladá sa z hláv štátov a predsedov vlád členských štátov EÚ, ministrov zahraničných vecí a predstaviteľov Európskej komisie. Rozhoduje o najzávažnejších politických a ekonomických otázkach a vymedzuje smery, ktorými sa má Únia uberať. Európska rada rozhoduje na základe jednomyseľnosti.

4.5 Ďalšie inštitúcie

Európsky súdny dvor dbá na dodržiavanie európskeho práva a je významným kontrolným orgánom EÚ. Má sídlo v Luxembursku.

Európska investičná banka poskytuje verejným i súkromným subjektom dlhodobé pôžičky na kapitálové investície. Sídlo banky je v Luxembursku, s pobočkami v Aténach, Lisabone, Londýne, Madride a Ríme.

Európsky investičný fond pomáha s rozširovaním transeurópskych infraštruktúr a poskytuje záruky na pôžičky malým a stredným podnikom. Sídli v Luxembursku.

Európsky ombutsman sa zaoberá sťažnosťami na činnosť orgánov a inštitúcií EÚ. Sídli v Štrasburgu.

Európska centrálna banka je kľúčovou inštitúciou pre činnosť Európskej menovej únie. Sídli vo Frankfurte nad Mohanom.

Významné poradné a konzultatívne orgány Európskej únie sú Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.


5.VZŤAHY SR A EU

Vzťahy SR - EÚ sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 4. 10. 1993 a vstúpila do platnosti 1. 2. 1995. Slovensko bolo spolu s ďalšími asociovanými krajinami zo strednej a východnej Európy zapojená do rozširovacieho procesu EÚ. V roku 1995 požiadali o prijatie za člena EÚ : Rumunsko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko. Česká republika a Slovinsko požiadali o vstup do EÚ v júni 1996. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahraničnej politiky.

Prihlášku Slovenskej republiky do EÚ odovzdal predseda vlády SR Vladimír Mečiar 27. júna 1995 na zasadaní Európskej rady v Cannes. Žiadosť bola doplnená Memorandom vlády SR, v ktorom sa hovorilo, že strategickým cieľom SR je získať plné členstvo v EÚ okolo roku 2000.

V decembri 1997 rozhodla Európska rada v Luxemburgu, že začne v roku 1998 rokovať o vstupe so šiestimi členskými štátmi: Cyprom, Estónskom, Poľskom, Českou republikou, Slovinskom a Maďarskom.

V decembri 1999 rozhodla Európska rada na Helsinskom summite o pozvaní Slovenska na rozhovory o vstupe do EÚ a v marci 2000 začali v Bruseli oficiálne rokovania. Slovensko muselo s EÚ rokovať v 31 negociačných kapitolách. Hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky pre EÚ sa stal Ján Fígeľ. Pri rokovaniach sa Slovensku postupne darilo držať krok s kandidátskymi krajinami tzv. prvej skupiny, ktoré rokovali s úniou o dva roky dlhšie, a uzatváralo jednotlivé negociačné kapitoly v rýchlom čase.

Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo aj plénum NR SR. Slovensko podobne ako ostatné kandidátske krajiny po ukončení rokovaní o vstupe do EÚ vyhlásilo 16. - 17. mája 2003 referendum, v ktorom mali občania možnosť vyjadriť sa priamo k otázke nášho vstupu do Európskej únie. Referendum ako právny nástroj priamej demokracie má pri takej dôležitej otázke, akou vstup Slovenska do EÚ bezpochyby je, svoje nenahraditeľné miesto. Referendum na Slovensku sa konalo 16. a 17. mája 2003 a väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.
6. EURÓPSKE SYMBOLY

Jedným zo spôsobov, ako sa môžu ľudia stotožniť s komplexom politickej identity, akým sú Európa a Európska únia, je používanie symbolov. Od roku 1986 Európske spoločenstvá používajú vlajku, ktorú prijala Rada Európy, s kruhom 12- tich zlatých hviezd na modrom podklade. Počet hviezd nemá nič spoločné s počtom členských štátov, symbolizuje dokonalosť.
Od Rady Európy si EÚ vypožičala aj Ódu na radosť Beethovenovej Deviatej symfónie, ktorú používa ako svoju hymnu. Európsky deň je 9. mája. Mierový plán, na ktorom sa zakladá ideál Spoločenstva, nadobúda kontinentálne rozmery. Vytvorila sa spoločná mena EURO. Národné meny prestanú existovať.


7. ZÁVER

Minulý rok vstúpilo do EÚ 10 štátov. Pre každú z týchto krajín to bol obrovský skok. Či už dopredu, alebo dozadu. Medzi týmito štátmi bola aj Slovenská republika. 1. máj 2004 sa navždy zapíše do slovenskej histórie. Európska únia vytvára priestor pre uplatnenie nášho štátu vo vysnenej západnej civilizácii. Avšak život v krajinách EÚ prináša so sebou aj mnohé riziká, ktoré nie je každý ochotný pochopiť či prijať. Začlenenie do únie sa stalo nepochybne veľkým dátumom v slovenských dejinách. Ale bolo aj vstupom do sveta, ktoré dokáže ohroziť mentalitu mladého človeka. Keďže bude človek schopný bez akýchkoľvek problémov cestovať po členských štátoch, bude svedkom inej kultúry, než na akú bol zvyknutý. Táto cudzia kultúra už nikdy nebude cudzou, premiestni sa aj do slovenskej spoločnosti. Európska únia je lepšia budúcnosť. Je to príležitosť najmä pre mladých, ktorí vstupujú do dospelosti s vedomím, že sú Európanmi, a že ich jediným prípustným domovom, ktorý im dokáže zabezpečiť kvalitný život, je Európa.