Ale ako zaistiť, aby boli štadióny na Slovensku bezpečné pre všetkých? Napríklad v Anglicku sa s tím vysporiadali vďaka zákazom vstupov na štadióny pre problémových fanúšikov. Veru, namiesto toho aby podporili „svojich“ obľúbencov, hádžu po iných ľuďoch, či súperoch kamene a fľaše rozhodcov nevynímajúc. Hádžu kamene aj po vlakoch, autách, autobusoch. Ničia lavičky, maľujú sprejmi po stenách štadiónov, nechávajú na zemi, ale i na hracej ploche papiere, plechovky a fľaše. Je toto v poriadku? Prečo proti tomuto nikto nič nerobí? Toto rozhodne na štadióny nepatri a vlastne do celého športového sveta!

Veď je to samozrejme voda na mlyn častým bitkám a konfliktom medzi dvoma tábormi fanúšikov. Kto by si nechal nadávať a hádzať kamene a fľaše na súperových hráčov (teda „svojich“ – hold ľudia ako fanúšikovia)? Aj oni chápu „svojich“, ako keby tam boli oni sami, alebo to berú prinajmenšom za urážku povedzme na svoju rodinu. Žeby hádzanie polien pod nohy bolo teraz v móde? Veď nikomu sa to nevyplatí v reáli, lebo ten kolotoč sa stále točí. Čiže odplácaním a navyše takým istým spôsobom cesta asi nevedie. A čo robia kompetentní, vláda, majitelia štadiónov? Spia? Dokedy to budú tolerovať?

Teraz sa pozriem bližšie na zub rozhodcom. Rozhodca myslím, nie je len kľuč k rozhodovaniu o výsledku zápasu, ale aj kľúč k spravodlivosti, ako aj etike v športe o ktorej sa čoraz častejšie píše aj v masmédiách. On tvorí a predstavuje transfer pravidiel hry do reálnej hry, teda praxe. Žiaľ nie vždy to tak je a je čoraz častejšie zahalený rúškom korupčných afér a chybných verdiktov vyplývajúcich z toho. Za povšimnutie tu stojí úzka spojitosť medzi rozhodcami, hráčmi, funkcionármi, divákmi a peniazmi nevynímajúc ako pútač pozornosti tohto materiálneho sveta. Je tu znenazdajky hŕba faktorov, ktoré rozhodujú o zápasoch, výsledkoch a tým pádom aj k samotnej spokojnosti. A opäť otázka: Koho a čoho záujmy sa hája? Môžem teraz uviesť pár príkladov neetického správania práve vyplývajúcich z týchto faktorov, ktoré v dnešnej dobe veľmi veľa zavažujú v celkovom výsledku a prestíži, klubu, či federácie.

K etike športu rozhodne nepatrí ak napríklad sú nahnevaní fanúšikovia na rozhodcu nie preto, že zle píska (predsa len ak by naozaj zle pískal, pohoršenie by bolo na mieste a bola by tu veľká polemika o etike, alebo správnosti zásahu fanúšikov), ale preto, že „ich“ družstvo prehráva, tak je vonkoncom neetické hádzať po súperovi kamene a žiaľ aj po rozhodcoch. Väčšinou tým oponenti reagujú najsilnejším čím disponujú a to je silou kopancov a úderov do tvári. A ani policajti nemajú šancu veľkého zásahu, keď im zákony zviazali ruky a sú navyše v menšine, ale to je už o inom. Tu asi klin klinom nevybijeme. Ale prečo sa uberať len takýmto smerom? Možno by postačilo vyriešiť situáciu ponížením a znevážením tých výtržníkom slovom, zákazmi na štadiónoch, poukázaním na nemorálnosť a bezcharakternosť medializovaným spôsobom, čo by sa dotýkalo aj samotnej pobúrenosti spoločnosti a prípadnou lepšou výchovou tých mladších nepolepšených. Východiská určite sú, len tí kompetentní mlčia! Kto vie prečo? Veď aj tak si kalich horkosti vypijú tí nevinní až do dna! Zničené tribúny, neporiadok všade, zatvorené štadióny. Sankcie tým, čo za to nemôžu. Zdá sa, že černejšie mraky ani nemôžu byť nad športom, či už naším, alebo športom v zahraničí. Či už sú to aféry v talianskych či španielskych kluboch, tak zákonite musia byť aj u nás. Jasné, veď sú aj v susednom Česku, či Maďarsku. A tak populárny a nádherný šport je to. Či už ľudí zaujímajú len kauzy? Články s nadpismi: Tribúny zabíjajú atď...

A teraz ku príkladu sa pozrime rozhodcom do tváre. Iste, sú to len ľudia, ale... Veď práve, mali by ostať hlavne ľuďmi vo svojej súdnosti. Naviac každý divák i hráč je veľmi háklivý na to, keď jeho tým prehrá nespravodlivo. Vtedy sa často krát blízka nad hlavou rozhodcu, alebo čoho sme schopní, keď panuje nespravodlivosť a krivda? Teda v športe ako aj v náboženstve, nad pravidlami bdie akási oddelená osoba, rozhodca, ktorý nie len nedopustí, aby si účastníci robili čo chcú, ale ktorý má naviac právomoc tým, ktorí pravidlá porušujú ich sankciovať a udeľovať tresty. Občas si aj sami rozhodcovia koledujú o tresty!

A čo vedenia klubov? Sú nevinní? Zbavení právomoci? Nebodaj len tíško sledujú postavenie svojho družstva v tabuľke, ako keby sa ani nechumelilo. Čoraz častejšie pribúdajú články s podobnými nadpismi typu ako: „Slovan vyhral zaslúžene, bol aktívnejší a hnal sa viac za víťazstvom..., ale spôsobom urážok súpera pred i po zápase a v samotnej hre faulami a zákernými zákrokmi“. A to sa ešte môžeme dohadovať že aj niečím iným. Článok je potom ešte veľavravnejší keď sa tam napíše, že zápas sa celý odvíjal od „výkonov“ hlavného rozhodcu a jeho asistentov. A potom v rozbore hry ľudia krivo ohodnotení ťažko riešia prešľapy proti tomu, kde sa bez fair play nedá zvíťaziť? No čuduj sa svete... asi ma Slovan lepšie styky. Ale niekto z iného mesta iný fanúšik, či majiteľ sa dožaduje spravodlivosti. Snáď sa ešte stále oplatí bojovať. Úplne vás takéto skutočnosti deptajú.

Je pravda, že futbal je o góloch. Góly vábia fanúšikov. A fanúšikovia znamenajú peniaze, ktoré sú v dnešnom futbalovom svete bohužiaľ už možno dôležitejšie než samotná hra.. Stojí za to takto hrať a správať sa ako nám ponúka dnešná realita športu? Že kvôli túžbe zvíťaziť skoro zmrzačili protihráča, alebo herecky predviedli pád v pokutovom území? Určite nie!

Polemika na toto téma začína v poslednej dobe naberať na sebe čoraz viac na význame. Veď už sa začína uvažovať o všeličom. Žeby nejaké východiská? Profesionálni rozhodcovia, či videorozhodcovia? Predsa len všetko má svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky. Ale iste mi dáte za pravdu, aby tie pozitívne (konštruktívne) veci vynikali nad negatívnymi, alebo aspoň ich robili lepšími. A nie stavať základy práve na tých zlých (neetických). Ale vyriešenie situácie nedostaneme ako hotovú vec, tak je to aj z