K teroristickým akciám môže dochádzať z rôznych dôvodov. Všeobecne existuje niekoľko hlavných cieľov terorizmu:
Reklamný cieľ - ide o upútanie pozornosti pomocou masmédií. Násilnou akciou je prejavená snaha o zverejnenie programu teroristickej organizácie. Tomu významnou mierou napomáhajú aj dnešné svetové mediálne prostriedky, ktoré vyhľadávajú takéto drastické exkluzívne správy.
Jednorazový násilný akt - ide o dosiahnutie cieľov ako je likvidácia osoby alebo osôb, ničenie konkrétneho objektu alebo objektov. Pri snahe vynútiť si vyjednávanie, slúžia teroristické akcie na zastrašovanie politickej moci alebo ako nátlak na politickú moc. Pri tomto taktickom použití násilia sa obeťami útokov stávajú často nevinní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s prípravou alebo výkonom vládnej politiky.
Strategický cieľ - terorizmus predstavuje destabilizačný nástroj daného režimu. Vychádza z predpokladu, že teroristické akcie vyprovokujú štátnu moc k takým represiám a násiliu, ktorého výsledkom má byť revolučná vzbura. Toto predpokladajú predovšetkým anarchistické doktrinálne koncepcie.
Terorizmus, ktorý sa stal novou hrozbou, zmenil charakter 20. marca 1995. Vtedy po prvý raz teroristi použili chemické bojové látky proti civilnému obyvateľstvu. V tokijskom metre bola vypustená nervová látka sarin. V dôsledku tohto činu muselo viac ako 550 ľudí vyhľadať lekársku pomoc. Momentálne je na svete mnoho skupín aktívnych v tomto spôsobe útokov, prakticky každá teroristická skupina však má možnosť spáchať samovražedný teroristický útok.
Rizikové miesta súčasného sveta
Irak postúpil z minuloročného piateho miesta na priečku prvú a za ním je hneď Pakistan, India, Izrael, palestínske územia, Saudská Arábia, Kolumbia, Nepál a Somálsko. Nemecko, Belgicko, Holandsko, Austrália, Egypt a Pobrežie Slonoviny, ktoré boli kedysi v skupine krajín s miernym rizikom sa presunuli teraz do sféry ohrozenejších krajín. Aj keď do tejto, teda tretej, kategórie patrí tiež Británia, Londýn podobne ako Bagdad, Jeruzalem či Kábul. Navzdory tejto pochmúrnej štatistike „spadlo" niekoľko štátov do menej rizikových kategórií. Týka sa to napríklad Cyprusu, Východného Timoru, Burkiny Faso či Stredoafrickej republiky.
Teroristické skupiny a podpora terorizmu
Teroristické organizácie súčasnosti
V súčasnosti sú v správe za zahraničné teroristické organizácie označené:
- Al-Džamája al-Islamíja (Islamská skupina) - Egypt
- Al-Džihád (Egyptský islamský džihád)
- Al-Kajdá - Afganistan
- Asbat al-Ansar - Libanon
- Baskická vlasť a sloboda (ETA) - Španielsko
- Brigáda martýrov al-Aksa - Palestína
- Džamája Islamíja - teroristická sieť v juhovýchodnej Ázii napojená na al-Kajdú
- Front oslobodenia Palestíny
- Hamás (Islamské hnutie odporu) - Palestína
- Harakat al-Mudžahedin (Hnutie svätých bojovníkov) - Pakistan (Kašmír)
- Hizballáh (Strana boha) - Libanon
- Jaiš-e-Mohammed (Mohamedova armáda) - Pakistan (Kašmír)
- Kahane Chai (Kach) - Izrael
- Komunistická strana Filipín/Nová ľudová armáda
- Laškar-e-Tajíba (Armáda spravodlivých) - Pakistan (Kašmír)
- Laškar I Džangvi - Džvangská armáda - Pakistan
- Ľudový front oslobodenia Palestíny
- Ľudový front oslobodenia Palestíny - Hlavné velenie
- Organizácia Mudžahedin-e-Chalk - Irán
- Organizácia Abú Nidála - Irak
- Ozbrojená islamská skupina (GIA) - Alžírsko
- Najvyššia pravda Aumu (Óm šinrikjó, Aleph) - Japonsko
- Národná oslobodzovacia armáda - Kolumbia
- Palestínsky islamský džihád
- Pravá IRA (Real IRA - RIRA) - Severné Írsko
- Revolučné ozbrojené sily Kolumbie
- Revolučné bunky - Grécko
- Revolučná organizácia 17. novembra - Grécko
- Revolučná ľudová oslobodzovacia strana - Turecko
- Salafistická skupina výzvy a boja - Alžírsko
- Skupina Abú Sajáfa - Filipíny
- Spojené sebaobranné sily Kolumbie
- Strana kurdských pracujúcich (PKK) - Turecko
- Jasný chodník (Sendero Luminoso) - Peru
- Tigre oslobodenia tamilského Eelamu (LTTE) - Srí Lanka
- Uzbekistanské islamské hnutie
