Obsah:

Úvod ............................................................................................................3

1 Sociálna starostlivosť ...............................................................................3
1.1 Systém sociálnej starostlivosti ...............................................................3
1.2 Sociálny príspevok .................................................................................3

2. Zákonné sociálne poistenie .....................................................................4
2.1 Finančný vývoj celkového sociálneho poistenia ...................................4

3. Zdravotné a dôchodkové poistenie...........................................................4
3.1Vývoj zdravotného poistenia ..................................................................4
3.2 Dôchodkové poistenie ...........................................................................6

4. Sociálne odškodnenie ..............................................................................7
4.1 Odškodnenie vojnovým veteránom........................................................7
4.2 Vojenské zaopatrenie..............................................................................8
4.3 Odškodnenie obetiam vojny...................................................................8
4.4 Odškodnenie obetí zločinov...................................................................8
4.5 Odškodnenie postihnutým očkovaním...................................................8

5. Sociálna pomoc.........................................................................................9
5.1 Výkony sociálnej pomoci.......................................................................9

Záver.............................................................................................................10

Úvod

Aspekt sociálnej politiky v dnešnej dobe je jedným z rozhodujúcich elementov zamestnávajúcich vlády nielen pristupujúcich krajín ale aj samotných štátov EÚ. Problematika sociálnych istôt je veľmi diskutovanou a to vzhľadom k viacerým faktorom, ktoré vyžadujú zmenu (či doplnenie) existujúcich sociálnych zákonov v krajinách EÚ. Tu sa nejedná len o pristupujúce krajiny, problémy so starnutím obyvateľstva, migráciou a nezamestnanosťou pretrvávajú aj u členských krajín EÚ. Sociálna agenda, ktorú prijala Európska komisia má za cieľ previesť Lisabonskú stratégiu do ekonomickej a sociálnej obnovy konkrétnej zamestnanosti a opatrení sociálnej politiky po druhú polovicu desaťročia.

V téme „Sociálna politika EÚ“ som si vybral jednu z krajín EÚ, susediacu krajinu so Slovenskom a tou je Rakúsko.

Keďže táto téma je veľmi rozsiahla moja práca je zameraná na priblíženie systému sociálneho poistenia a jeho rozvrhnutia v Rakúsku, ktoré v posledných rokoch zásluhou pravicovej vlády zmenilo sociálny systém na ten, aký dnes poznáme. Cieľom je priblížiť čo najvernejšie všetky časti sociálneho poistenia (zabezpečenia). Takisto určitý priestor bude venovaný aspoň stručnému popisu sociálnej starostlivosti.1. Sociálna starostlivosť

1.1 Systém sociálnej starostlivosti

Rakúsko uskutočnilo v roku 1993 rozsiahlu reformu sociálnej starostlivosti. Vstupom zákona 110/1993 do platnosti, čím bola zavedená odstupňovaná podpora v nevyhnutných prípadoch, ktorá nezávisí od príjmov či majetku danej osoby či skupiny osôb.

Paralelne k tomuto nariadeniu bola ustanovená medzi spolkovými krajinami a spolkovou vládou dohoda o spoločných opatreniach v súvislosti s občanmi potrebujúcimi sociálnu pomoc. Touto reformou bol sledovaný najmä cieľ pomôcť ľudom v núdzi najmä priamymi finančnými injekciami viesť usporiadaný a vyhovujúci život. Evaluáciou bolo následne zistené, že reforma naplnila očakávaný cieľ.

1.2 Sociálny príspevok

Keďže Rakúsko je členom Európskej menovej únie, bolo potrebné na prelome rokov 2001 a 2002 charakterizovať nový systém príspevkov v novej mene. Počnúc dňom 1.1.2002 sa stalo EURO jediným určujúcim menovým prostriedkom pri určovaní a vyplácaní sociálnych príspevkov.

Novinkou v nariadení je jeden z úvodných paragrafov, ktorý hovorí, že nárok na sociálny príspevok občanovi vzniká jeho narodením. Z ďalších novelizovaných častí zákona možno spomenúť aspoň:

• na žiadosť osoby vyžadujúcej sociálny príspevok je možné určiť rodinného príslušníka na ktorého meno bude táto pomoc vyplácaná
• v čase pojednávania (prehodnocovania) žiadosti o soc. príspevok sa tento bude vyplácať v najskoršom možnom čase, aby mohlo byť asistované žiadateľovi či jeho rodine v danom krízovom momente. Pomoc, ktorá je odstupňovaná môže byť takto priznaná žiadateľovi počas konania, ide o príspevok úrovne 3 kde sa jedná o 413 € alebo o príspevok úrovne 4 vo výške 620 € mesačne. Ak sa zistí, že poberateľ dostal v čase konania neprimerane vysokú podporu, bude mu rozdiel stiahnutý z ďalších podpôr v budúcnosti2. Zákonné sociálne poistenie

2.1 Finančný vývoj celkového sociálneho poistenia

Oblasť sociálneho poistenia disponuje v Rakúsku jedným z najväčších podielov na rozpočte – napr. za rok 2005 balík prostriedkov predstavoval takmer 34,7 Mld €. Vyjadrené vzhľadom na HDP je to takmer 16,5% a vzhľadom na štátny rozpočet dokonca až 35,6%. Oproti roku 2000 to znamená nárast celkových výdavkov o 3,6%. Vklady do sociálnej oblasti boli takmer identické, predstavovali 34,7 Mld € - Schodok predstavoval 40 Mil € (negatívne saldo zdravotného poistenia v hodnote 148 Mil €, negatívne saldo v dôchodkovom poistení v hodnote 30 Mil € a prebytku pri úrazovom poistení v hodnote 138 Mil €.

3. Zdravotné a dôchodkové poistenie

3.1Vývoj zdravotného poistenia

Výdavky na zabezpečenie zdravotného poistenia v roku 2001 predstavovali 10,4 Mld €, čo predstavoval nárast o 3,5% oproti roku 2000. Úpravy v jednotlivých subkategóriách vychádzali zo zmenených sociálnych pomerov:

• Lekárska pomoc (a podobné výkony). Jej podiel je 24,5% na celkových nákladoch zo zdravotného poistenia – nárast oproti roku 2000 o 3,9%. Tento podiel nezaznamenal výraznejší posun pravdepodobne preto, lebo reformy týkajúce sa lekárskej starostlivosti sú už ukončené – boli realizované na začiatku Schüsselovej vlády v 1999 roku.

• Dentálna starostlivosť – Aj napriek zmenám financovania tejto oblasti oproti roku 2000 došlo len k nepatrnému nárastu a to o 0,2% na celkovú hodnotu 684 Mil €. Výraznejší nárast nákladov sa v budúcich rokoch neočakáva

• Náklady na pobyt v nemocnici – vzhľadom k zmene zákonnej normy 447 sa prenášajú platby na pobyt v nemocnici na Spolkové kraje – do špeciálnych fondov, ktoré podľa predchádzajúcich skúseností vypočítajú tzv. paušálny poplatok – priemerný poplatok za liečbu v nemocnici na jedného pacienta

• Lieková politika – oproti roku 2002 zaznamenaný nárast o 4,8%. Vzhľadom k minulým rokom, kde bol každoročný rast vyjadrovaný dvojcifernými číslami, je nárast výrazne menší, čo je spôsobené viacerými príčinami: Zavedenie spoplatňovania receptov v roku 2002 a vnútorné nariadenia ministerstva o novej kategorizácii liekov.

• Nemocenské dávky – sú jedinou oblasťou, ktorá zaznamenala pokles dotácií – oproti roku 2001 smerovalo na podporu pracovníkov počas práceneschopnosti o 10,3% menej financií. V tejto oblasti bolo potrebné prikročiť ku skracovaniu poskytovania nemocenskej dávky zo 4 pracovných dní na 3 na každého zamestnaného, keďže v tejto oblasti došlo k zlepšeniu dochádzky do práce – menej práceneschopných.

• Iné výdavky pri zdravotnom poistení – Nárast pri zdravotných pomôckach predstavuje 2,2%, pri podpore mladým matkám došlo k zvýšeniu o 1,7%. V kategórii prevencia došlo k niektorým obmedzeniam a s tým spojenými aj následnými škrtmi (napríklad pri rehabilitácii, ochrane zdravia a iných)

K reformám v oblasti zdravotného poistenia treba poznamenať že terajší stav pramení z významných zákonných úprav z rokov 1999 a 2000, ktoré bolo potrebné realizovať najmä vzhľadom na rastúce saldo financií v sociálnej oblasti. Dovtedajší ľavicový systém sa nedokázal vyrovnať so zmenenými podmienkami.

V súvislosti zo zmenami je možné uviesť aspoň niekoľko k priblíženiu si situácie:

• Zvýšenie poplatku za recept z 3,3 € na 4 €, čím došlo k miernej úspore pri spotrebe liekov a liečiv.
• Zavedenie tzv. ambulantného poplatku má priniesť nielen priamy zisk asi vo výške 72 Mil €, ale odľahčiť nemocnice a presunúť časť pacientov na polikliniky a lekárov, kde sú poplatky nižšie
• Bola zavedená špeciálna poistná daň ktorá je viazaná na doplnkové poisťovne, teda doplnková penzia je takto zdaňovaná, čo prináša do rozpočtu okolo 15 Mil €.
• Úspory sa taktiež dotkli administratívnych nákladov, kde bol zavedený nový monitorovací systém, ktorý sleduje výdaje jednotlivých spolkových krajín a porovnáva ich s ostatnými alebo s predpokladmi či analýzami.3.2 Dôchodkové poistenie

Po viacerých dohadoch o úrovni dôchodkového poistenia, pre rok 2005 mohlo rakúske ministerstvo pre sociálnu spravodlivosť počítať s asi 23,3 Mld €.

Výdavky dosiahli v podstate rovnakú úroveň (23,31 Mld €) Minimálne saldo v sume asi 30 Mil € bolo spôsobené prečerpaním rezervného fondu na administratívne účely. Vklady do dôchodkového fondu pozostávajú najmä z: odvodov od poistených - 77%. Zvýšenie odvodov, ktoré bolo podmienené väčšími výdavkami, bolo realizované úpravou ich skladby, teda pre pracujúcich nedošlo v podstate k žiadnemu navýšeniu daní. Podiel starobných dôchodkov na celkovej skladbe dôchodkovej politiky je 54%, podiel tzv. predčasných dôchodkov je asi 11%, invalidné dôchodky predstavujú 19% a zvyšných 27% pripadá na podporu pozostalým. Nárast počtu invalidných dôchodcov so sebou prinesie zrejme aj zvýšenie nákladov na liečbu, prípadne pomôcky a iné vybavenie.

Z hľadiska pohlavia je zrejmé, že ženy poberajú väčšiu časť dôchodkov – využívanie dôchodkových fondov je z 62% realizované práve ženami. Toto je však spôsobené okrem iného napríklad aj relatívne veľkým množstvom vdovských dôchodkov. Avšak aj v oblasti starobných dôchodkov sú ženy mierne v prevahe (56%) – Toto súvisí jednak s nižším vekom odchodu žien do dôchodku a jednak s vyšším priemerným vekom života. Taktiež participácia žien v hospodárstve neustále zvyšuje ich počet ako zamestnankýň oproti minulosti, keď poslaním žien bolo najmä staranie sa o domácnosť a výchova detí. Tu je možné oprieť sa o fakty – za posledné desaťročie vzrástol počet žien ktoré poberali starobný dôchodok o 9% (u mužov to boli 2%)

Finančné prostriedky investované spolkovou vládou na dôchodky každého typu predstavovali v roku 2001 až 4,99 Mld € čo je nárast oproti roku 2000 asi o 1,9%. Pritom treba poznamenať, že podiel štátneho príspevku na dôchodkovom poistení poklesol z 21,9% na 20,5%

V snahe udržať približne rovnakú úroveň počtu poberateľov starobného dôchodky, muselo ministerstvo pristúpiť k dvom menším reformným krokom:

• odstránenie predčasnej penzie u ľudí so zmenenou schopnosťou pracovať
• zvýšenie dôchodkového veku (veku nástupu do penzie) u mužov z 60 na 61 rokov a u žien z 55 na 56 rokov. Tento predpis vstúpil do platnosti v októbri 2002. V súčasnosti – s výhľadom na ďalšie obdobie - sa očakáva opätovné zvýšenie hranice pre odchod do penzie. Toto je podmienené starnutím populácie.

Realita je však mierne odlišná – vzhľadom k relatívne nízkym dôchodkom je časté, že pracovníci odchádzajú na dôchodok (starobný a predčasný) neskôr – priemerný vek odchodu na starobný dôchodok je 60,7 roka – u mužov je to 62,2 roka a u žien 59,4 roka. Vzhľadom na rok 2000 sa priemerný vek odchodu na dôchodok zvýšil o 1,3 roku - z 59,4 na spomínaných 60,7 roka.

Priemerný vek odchodu na invalidný dôchodok je 53,4 roka u mužov a 50,4 roka u žien. Z hľadiska pomeru profesií na priemernom veku odchodu na invalidný dôchodok majú relatívne vysoké zastúpenie robotníci (56,4% odchádza na invalidný dôchodok) a roľníci ( 68,4%). Z hľadiska zmeny v podstate okrem robotníkov došlo u všetkých skupín pracovníkov k poklesu oproti roku 2000. Rozvrhnutie príčin odchodu na invalidný dôchodok je nasledovný:

• Samotný štátom garantovaný starobný dôchodok sa v posledných rokoch príliš nemenil Stále pretrváva relatívne výrazný rozdiel medzi ženami a mužmi. Toto je však podmienené menším počtom odpracovaných rokov u žien ( skorší odchod do dôchodku).

• Priemerný dôchodok pre mužov (okrem príplatkov) predstavoval v roku 2001 sumu 721€ u robotníckych profesií a 1701 € u štátnych zamestnancov. U žien sa pohybovali tieto hodnoty u rovnakých typov zamestnaní medzi 441€ a 872€. Podobný rozdiel je aj pri výške invalidných dôchodkov. Horná hranica sumy vyplácanej štátom vo forme starobného dôchodku je 2261 € a vdovského 1375 € mesačne. V roku 2000 sa taktiež uskutočnilo niekoľko systémových krokov, ktoré by mali mierne upraviť situáciu vo vyplácaní dôchodkov rôznych typov:

• vytvorenie nového systému vyplácania invalidných dôchodkov
• posilnenie poistno-matetematických princípov pri výpočte dôchodkov
• Ekonomike adekvátne zaobchádzanie(výhody) s ľuďmi v dôchodkovom veku
• Upevnenie samostatného dôchodkového zabezpečenia pre ženy4. Sociálne odškodnenie

4.1 Odškodnenie vojnovým veteránom

Rakúski štátni občania, ktorí slúžili vo vojsku Rakúskej republiky, Rakúsko-Uhorskej monarchie, prípadne tí čo po 13. Marci 1938 bojovali v radách nemeckého Wehrmachtu a popri tom utrpeli zranenie, sú braní ako vojnové obete podľa zákona o vojnových obetiach.

Taktiež civilné osoby, ktoré pôsobením vojnových operácií a účinkami zbraní nezavinene utrpeli zranenia, patria do kruhu poškodených a teda tých, ktorým prináleží finančná pomoc (odškodnenie)

Počet osôb spĺňajúcich dané kritériá v roku 2001 predstavoval 66 904, čo je oproti stavu z roku 1990 o 47,7% menej. Objem vyplatených prostriedkov predstavoval v roku 2001 takmer 342 Mil €. Približne polovica (53,6%) z týchto peňazí bola vyplatená pozostalým.

4.2 Vojenské zaopatrenie

Nárok na tento typ pomoci majú všetci príslušníci Rakúskej armády (príslušníci pozemnej armády, letectva, vojaci vo výcviku a príslušníci domobrany), ktorí v súvislosti s vykonávaním ich povolania utrpia poškodenie zdravia. Taktiež nárok na odškodnenie z tohto fondu majú aj civilné osoby, ktoré boli zranené zbraňami, technikou či cvičením Rakúskej armády, prípadne pozostalí po osobách usmrtených.

Od roku 1990 do začiatku 2002 sa zvýšil počet poberajúcich o takmer tretinu na 1717 osôb ( z čoho je asi 5% pozostalých). Objem prostriedkov v sledovaných rokoch sa zvýšil o takmer polovicu na sumu 8,65 Mil €

4.3 Odškodnenie obetiam vojny

Podľa zákona z roku 1945 sú za obete vojny posudzované osoby ktoré boli cieľom odboja a politického prenasledovania od 6. Marca 1933 do 9. Mája 1945. Od roku 1990 sa počet poberateľov znížil o takmer štvrtinu na 2350 osôb (z čoho je 39% pozostalých). Finančné prostriedky určené na odškodnenie predstavujú sumu 14,6 Mil €.

Táto podpora je taktiež vyplácaná aj emigrantom, ktorí sú zaradení do 7 úrovní podľa veku, obdobia a stupňa poškodenia zdravia či povesti.

4.4 Odškodnenie obetí zločinov

Spolkový zákon hovorí o osobách ktoré sa „nie svojím pričinením stali objektom kriminálneho činu spáchaného na nich alebo ich majetku“ V prípade smrti obete je pomoc (príspevok) poskytovaný pozostalým. Ku začiatku roka 2002 bolo odškodnenie (respektíve ušlá mzda) vyplatené 124 osobám (pozostalí tvoria 44,4%). Finančné prostriedky takto rozdistribuované predstavovali sumu 1,38 Mil €, čo predstavuje takmer dvojnásobok prostriedkov z roku 1990.

4.5 Odškodnenie postihnutým očkovaním

Zákon o ochrane očkovaním spomína na osoby, ktoré utrpeli zdravotnú ujmu celoštátnym očkovaním (do roku 1980 to bolo očkovanie proti kiahňam). Do roku 2002 bolo takto odškodnených 76 osôb, čo predstavuje asi 2 Mil € ( asi dvojnásobok sumy z roku 1990)5. Sociálna pomoc

5.1 Výkony sociálnej pomoci

Sociálna pomoc má prispieť k vedeniu dôstojnému životu človeka, ktorý má žiť samostatne a nezávisle od iných zdrojov. Potenciálny príjemca je osoba, ktorá si nevie (nedokáže) zabezpečiť spomínanú úroveň. pri určovaní pomoci je potrebné prihliadať taktiež na rodinné prostredie osoby žiadajúcej o pomoc.

Jednotlivé zákony sociálnej pomoci spolkových krajín rozlišujú medzi zabezpečením udržania tzv. minimálneho komfortu a výnimočnými životnými situáciami. Medzi klasické podporné mechanizmy patria:

• dávka životného minima
• nemocenská dávka
• podpora nastávajúcim matkám
• podpora vychovávajúcim matkám
• podpora bývania
• špeciálne dávky

Dávky vo výnimočných životných situáciách sú charakterizované v krajinských zákonoch ako pomoc pri výstavbe a udržaniu základného životného štandardu, pri prekonávaní výnimočných udalostí, k utlmeniu telesných či psychických újm alebo k získaniu či udržaniu základnej úrovne bývania. Na túto pomoc neexistuje žiadny zákonný nárok, výška a forma dávky je celkom v rukách sociálnych odborov na krajinskej úrovni. 4.2 Sociálne služby

Sociálne služby pôsobia na poskytovanie pomoci, na prekonanie sociálnych problémov a situácií. Formy sociálnej pomoci sú vcelku rôznorodé:

• starostlivosť o domovy dôchodcov, respektíve o Hospice
• potravinová pomoc ľuďom v núdzi, bezdomovcom a utečencom
• zavádzanie poradenských centier
• zabezpečovanie kultúrneho vyžitia sa okrajových vrstiev obyvateľov
• pomoc rodinám a denná starostlivosť o chorých
• správa ústavov pre fyzicky a mentálne postihnutých

Poberateľmi sociálnych služieb bolo v roku 2005 takmer 70 000 osôb, prípadne rodinných spoločenstiev. Finančná podpora týmto osobám predstavovala asi 500 Mil €

Záver

Zhodnotiť sociálnu politiku krajiny v takto malom rozsahu je možné len za určitých kompromisov. Úspech v týchto oblastiach je tiež potrebný na pokračovanie ekonomickej reštrukturalizácie krajiny.

Verím, že v stručnosti bolo popísané všetko k danej téme, vlastný náhľad na túto problematiku, a pre následných čitateľov rýchle oboznámenie sa so systémom sociálneho zabezpečenia a starostlivosti v Rakúskej spolkovej republike.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sociálna politika Rakúska