Utilitaristická etika

Jej hlavnou myšlienkou je zabezpečenie maximálneho šťastia pre čo najväčší počet ľudí. Utilitaristická kultúra je kultúrou konzumnej spoločnosti, najvyššou hodnotou je honba za zvyšovaním životnej úrovne. Morálna voľba sa uskutočňuje na základe bilancie výhod a strát, hľadá sa rovnováha medzi uspokojením a utrpením. Mravné je iba to, čo prospieva (prináša blaho) iným – spoločnosti. Smeruje k čistej mravnosti: od individuálneho šťastia k šťastiu obecnému, spoločenskému. Základné princípy utilitarizmu definované Hoffem: „Princíp dôsledku, princíp užitočnosti, princíp slasti, sociálny princíp“, Millom: „Podstatou jeho etiky je mravný cit, ktorý sa u človeka vytvára v kolektíve, v jednote, solidarite“. J. S. Mill zaviedol princíp kvalitatívneho hodnotenia blaha (pôžitky zmyslové a intelektuálne, na voľbu vplýva verejná mienka) a princíp altruizmu. Podľa neho ľudské konanie vychádza z morálneho, estetického a sympatizujúceho aspektu a utilitarizmus ako morálna hodnota nie je daná obsahom ale dôsledkom konania. Konanie nemá morálnu hodnotu, posudzuje sa podľa konzekvencií. Sociálny princíp dobra-hodnota konania je určená mierou prospechu pre spoločnosť a nie len pre indivíduum.

Práca etických filozofov vychádza z presvedčenia, že existujú isté druhy konania, ktorým by sme sa mali vyhýbať a konania, ktoré by sme mali uprednostniť alebo by sa dokonca mali stať všeobecným pravidlom nášho jednania. Filozofi sa zhodnú na tom, že by bolo lepšie, keby sa niektoré veci vôbec nestávali alebo aspoň nie tak často a že by bolo lepšie, keby sa iné veci stávali častejšie ako sa stávajú. Ale nezhodnú sa na tom, o ktoré veci ide.