V desiatej kapitole tejto štvrtej knihy sa zaoberá problematikou spravodlivosti a definuje ju ako to, čo bolo pri zakladaní štátu určené ako všeobecná povinnosť. Tvrdí, že každý jedinec by sa mal zaoberať len jednou činnosťou v prospech štátu a to tou, na ktorú je najlepšie uspôsobený. Na základe toho rozdeľuje ľudí na tri hlavné spoločenské triedy:
1) trieda vládcov (filozofovia, t.j. vzdelanci) – vyznačujú sa múdrosťou;
2) trieda strážcov (vojaci) – vyznačujú sa statočnosťou;
3) trieda výrobcov (remeselníci, poľnohospodári) – vyznačujú sa umiernenosťou;
pričom úlohou výrobcov je poslúchať príkazy vládcov (štátnej moci) a dozor nad výrobcami vykonávajú strážci (štátny aparát).
V jedenástej kapitole podrobnejšie rozvíja svoje myšlienky o spravodlivosti a tvrdí, že len v dokonalom štáte je spravodlivosť. Keby sa napríklad bojovník pokúsil dostať do stavu radcov a strážcov, alebo keby niekto súčasne robil viac činností naraz, bolo by to pre štát škodlivé, to znamená, že mnohostranná činnosť alebo prestupovanie z jedného stavu do druhého by sa rovnala najväčšiemu zločinu a najväčší zločin je vlastne nespravodlivosť voči štátu. Ďalej vysvetľuje aj podobnosť medzi štátom a človekom – teda ak je spravodlivý človek, v ničom sa nebude líšiť od štátu a bude preukazovať všetky znaky dokonalého štátu, t.j. bude rozumný, odvážny a múdry. V dvanástej kapitole hovorí o troch druhoch činností, resp. schopností ktorými sa človek vyznačuje. Prvou schopnosťou sa učíme, druhou sa rozohňujeme a treťou túžime po rozkošiach spojených s jedlom a plodením, i po všetkom čo je tomu príbuzné; a každú z nich využívame, keď sa k nej podnietime.

V trinástej kapitole sa zameriava na vysvetlenie jednej z troch zložiek duše; je ňou žiadostivosť. Na jej vysvetlenie použil príklady človeku veľmi blízke. Sú nimi smäd a hlad, základné ľudské potreby, ktoré reprezentujú ľudské túžby. Smäd a hlad nie sú len túžbou k požitiu určitého typu či množstva jedla a nápojov, ale keďže všetky pojmy sa vzťahujú aj na určitú kvalitu, tak aj človek túži po tom najlepšom, teda aj po najlepšom nápoji či jedle. Následne dodáva, že pojmy sa vzťahujú aj sami na seba. Na vysvetlenie uvádza príklad s vedou o stavbe domu: keď vznikla, odlíšila sa od ostatných vied, pretože mala určitú kvalitu, ktorú nemá ani jedna z vied. A keďže sa vzťahovala na niečo s určitou kvalitou, sama o sebe nadobudla určitú kvalitu.
V štrnástej a pätnástej kapitole rozvíja teóriu o protikladných činnostiach, ktorú len okrajovo načrtol v predchádzajúcej kapitole.