Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Platón Ústava
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | chained | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 107 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.8 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 6m 20s |
Pomalé čítanie: | 9m 30s |
Uvádza nasledovný príklad: niektorí ľudia nechcú piť aj keď sú smädní, a to z toho dôvodu, že v ich duši je niečo, čo ich nabáda k pitiu a niečo, čo im vtom bráni – sú to dve rôzne zložky duše:
1) ktorou uvažujeme (rozumová)
2) ktorou túžime (nerozumová, teda žiadostivá)
a vzápätí dodáva aj ďalšiu zložku
3) vznetlivosť (hnev)
V šestnástej kapitole dochádza medzi Sokratom a Glaukónom k zhode v tom, že v štáte i v duši človeka sú tie isté zložky. Čím je múdry a spravodlivý štát, tým je múdry a spravodlivý aj jednotlivec. Ďalej tvrdí, že rozumovej zložke prislúcha vládnuť, lebo je múdra a stará sa o celú dušu a zložke vznetlivej prináleží poslúchať ju a pomáhať jej. Do súladu ich vraj uvedie vhodná zmes múzickej výchovy a gymnastiky, t.j. krásne reči a myšlienky na jednej strane, harmónia a rytmus na strane druhej.
V sedemnástej kapitole vysvetľuje, že človek sa skladá z množstva zložiek, z ktorých si každá síce robí svoje, ale je schopný ich spojiť do takej formy, že predstavujú len jediný celok – rozumný a harmonický.
V osemnástej kapitole sa snaží charakterizovať pojem nespravodlivosť. Tá vraj nastáva vtedy, keď sa jedna z troch zložiek duše vzbúri proti duši ako celku s cieľom vládnuť v nej, hoci jej podľa prirodzenosti prislúcha iná funkcia. Na záver dodáva, že tak ako zdravé veci spôsobujú zdravie a nezdravé veci chorobu, tak spravodlivé konanie spôsobuje spravodlivosť a nespravodlivé konanie nespravodlivosť.
PLATÓN – ZÁVER
V súčasnosti sa Platónova náuka o štáte z veľkej časti považuje za utópiu. Obsahuje síce veľa správnych názorov a myšlienok, no v praxi ich nie je možné uskutočniť. No na druhej strane Platónova veľkosť je neodškriepiteľná. Spočíva v v prenikavosti jeho psychologického pohľadu a v univerzalite jeho ducha, ako aj v pevnom ľudskom charaktere, preniknutom hlbokou vážnosťou.
Goethe: „Platón je vo vzťahu k svetu ako blažený duch, ktorému sa zachcelo na nejaký čas sa v ňom ubytovať.. Preniká do hĺbok, skôr preto aby ich naplnil svojou bytosťou, než aby ich preskúmal. Tiahne k výšinám s túžbou, že sa opäť bude podieľať na svojom pôvode. Všetko, čo vraví, sa vzťahuje k večnému celku dobra, pravdy, krásy a túžbu po ňom chce prebudiť v každej hrudi.“.