referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Platón Ústava
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: chained
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 107
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 

Uvádza nasledovný príklad: niektorí ľudia nechcú piť aj keď sú smädní, a to z toho dôvodu, že v ich duši je niečo, čo ich nabáda k pitiu a niečo, čo im vtom bráni – sú to dve rôzne zložky duše:
1) ktorou uvažujeme (rozumová)
2) ktorou túžime (nerozumová, teda žiadostivá)
a vzápätí dodáva aj ďalšiu zložku
3) vznetlivosť (hnev)
V šestnástej kapitole dochádza medzi Sokratom a Glaukónom k zhode v tom, že v štáte i v duši človeka sú tie isté zložky. Čím je múdry a spravodlivý štát, tým je múdry a spravodlivý aj jednotlivec. Ďalej tvrdí, že rozumovej zložke prislúcha vládnuť, lebo je múdra a stará sa o celú dušu a zložke vznetlivej prináleží poslúchať ju a pomáhať jej. Do súladu ich vraj uvedie vhodná zmes múzickej výchovy a gymnastiky, t.j. krásne reči a myšlienky na jednej strane, harmónia a rytmus na strane druhej.
V sedemnástej kapitole vysvetľuje, že človek sa skladá z množstva zložiek, z ktorých si každá síce robí svoje, ale je schopný ich spojiť do takej formy, že predstavujú len jediný celok – rozumný a harmonický.
V osemnástej kapitole sa snaží charakterizovať pojem nespravodlivosť. Tá vraj nastáva vtedy, keď sa jedna z troch zložiek duše vzbúri proti duši ako celku s cieľom vládnuť v nej, hoci jej podľa prirodzenosti prislúcha iná funkcia. Na záver dodáva, že tak ako zdravé veci spôsobujú zdravie a nezdravé veci chorobu, tak spravodlivé konanie spôsobuje spravodlivosť a nespravodlivé konanie nespravodlivosť.

PLATÓN – ZÁVER
V súčasnosti sa Platónova náuka o štáte z veľkej časti považuje za utópiu. Obsahuje síce veľa správnych názorov a myšlienok, no v praxi ich nie je možné uskutočniť. No na druhej strane Platónova veľkosť je neodškriepiteľná. Spočíva v v prenikavosti jeho psychologického pohľadu a v univerzalite jeho ducha, ako aj v pevnom ľudskom charaktere, preniknutom hlbokou vážnosťou.

Goethe: „Platón je vo vzťahu k svetu ako blažený duch, ktorému sa zachcelo na nejaký čas sa v ňom ubytovať.. Preniká do hĺbok, skôr preto aby ich naplnil svojou bytosťou, než aby ich preskúmal. Tiahne k výšinám s túžbou, že sa opäť bude podieľať na svojom pôvode. Všetko, čo vraví, sa vzťahuje k večnému celku dobra, pravdy, krásy a túžbu po ňom chce prebudiť v každej hrudi.“.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.