Nezamestnanosť

Jedným z najdôležitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitosti, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti, je vážnym ekonomickým problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom.

Všetko práceschopné obyvateľstvo sa člení na 3 základné skupiny:

·Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku.

·Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo chcú vrátiť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť zaregistrovaný v sprostredkovateľniach práce (Úrad práce).

Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu

·Všetci ostatní – ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu, je v invalidom dôchodku, alebo jednoducho nehľadá vôbec prácu.

Formy nezamestnanosti:

Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu.

Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou a pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch, pretože niektoré sektory rastú, iné upadajú. Keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, táto nerovnováha na trhu práce by sa stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesli a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.

Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky (nielen dopyt v určitých regiónoch a sektoroch). Keď celkové výdavky klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická

Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a jej inými druhmi pomáha ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu práce. Vysoká úroveň frikčnej alebo štruktúrnej nezamestnanosti sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď je celkový trh práce v rovnováhe. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.

Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť

Dobrovoľná nezamestnanosť

Ekonomika môže fungovať efektívne, aj keď vytvára určitý rozsah nezamestnanosti, a teda nevyužíva jeden z výrobných faktorov. Dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu. Môže ísť aj o frikčne nezamestnaných, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie, prípadne sa rozhodli zostať doma a starať sa o deti. Možne teda zhrnúť, že je veľa dôvodov, prečo sa ľudia dobrovoľne rozhodnú nepracovať za dané mzdové sadzby a niektorí z nich sa aj oficiálne zahŕňajú medzi nezamestnaných.

Dobrovoľná nezamestnanosť môže byť dokonca aj ekonomicky efektívna. Určitá miera nezamestnanosti môže napomáhať maximalizáciu čistého ekonomického blahobytu alebo HDP. Určitá miera nezamestnanosti je teda prirodzenou súčasťou každej trhovej ekonomiky. Za prirodzenú mieru nezamestnanosti možno považovať takú mieru nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Vzniká súlad medzi ponukou pracovných síl na jednej strane a dopytom po pracovných silách na druhej strane.

Takáto nezamestnanosť sa označuje aj ako dobrovoľná nezamestnanosť. Frikčná aj štruktúrna nezamestnanosť sú vlastne prirodzené, pretože vznikajú v dôsledku štruktúrnych a osobných zmien v ekonomike. Prirodzená miera nezamestnanosti je súčet frikčnej a štruktúrnej nezamestnanosti.

Nedobrovoľná nezamestnanosť

Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, ak je celkový dopyt po prác vyšší, než celková ponuka práce, hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti.Prirodzená miera nezamestnanosti

Prirodzenou mierou nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, že je taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej miere inflácie je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potencionálnemu produktu.

Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule – aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzená miera je zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pod ktorými tlaky práce a výrobkov vedú k stále rýchlejšiemu rastu miezd a cien.

Pretože vývoj inflácie významne ovplyvňuje hospodársku politiku, prirodzená miera nezamestnanosti je najnižšou mierou nezamestnanosti, ktorá sa dá trvalo udržať.

Nezamestnanosť je vážny ekonomický, sociálny a politický problém. Vlády sa preto snažia o to, aby miera nezamestnanosti bola, pokiaľ možno, čo najnižšia. Toto úsilie sa niekedy nazýva aj politika plnej zamestnanosti, pod ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti . Vládne opatrenia sú preto zamerané na to, aby v ekonomike neexistovala prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce. Tieto opatrenia môžu byť zamerané buď na zvýšenie dopytu po práci, alebo na zníženie ponuky práce. Vedome si preto nekladú za cieľ dosiahnuť mieru využitia ekonomiky nad potenciálnym HDP, alebo nezamestnanosť pod prirodzenou mierou. Malo by to za následok rast inflácie.

Percentuálne vyjadrenie plnej zamestnanosti nie je konštantné, pre každú ekonomiku je to špecifická hodnota. V literatúre sa stretávame s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti – spravidla v rozpätí od 3 – 12 % nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest. Príčinami tohto vývoja sú demografické zmeny, vládna politika a štruktúrne zmeny.
Demografické zmeny majú svoj pôvod meniacej sa demografickej štruktúre pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na celkovom počte pracovných síl.

Vládna politika zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré sú určené na zmierenie neduhov nezamestnanosti, a prostredníctvom určovania minimálnej mzdy.

Okrem účinkov demografických zmien a vládnych programov zvyšuje prirodzenú mieru nezamestnanosti aj štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce – profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúra dopytu.

Prirodzená miera nezamestnanosti nie je ani optimálna miera nezamestnanosti, ani nie je celkom nemenná. Ide však o najnižšiu udržateľnú mieru nezamestnanosti, ktorú je možné v trhovej ekonomike dosiahnuť bez toho, aby so sebou niesla riziko akcelerácie inflácie.

Koncepcie na zníženie prirodzenej miery nezamestnanosti sú rôzne. Môže to byť napr. zlepšenie informácií na trhu práce a rekvalifikačné programy, zmena vládnych programov tak, aby zamestnancov viac stimulovali k práci, vytvorenie verejných pracovných miest, vytvorenie ekonomiky pod vysokým tlakom. Od týchto a podobných opatrení sa očakáva aspoň mierne zlepšenie