referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Utorok, 19. októbra 2021
Európske inštitúcie
Dátum pridania: 23.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: QeenofDamned
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 330
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 25m 20s
Pomalé čítanie: 38m 0s
 
Rada Európskej únie

Rada je hlavným rozhodovacím orgánom EÚ. Rovnako ako Európsky parlament aj Rada bola založená na základe zakladajúcich zmlúv v 50. rokoch minulého storočia. Zastupuje členské štáty a na jej zasadnutiach sa zúčastňuje jeden minister z vlády každého členského štátu EÚ.

To, ktorý minister sa na zasadnutí zúčastní, závisí od problematiky, ktorá je na programe rokovania. Ak má napríklad Rada rokovať o otázkach životného prostredia, na zasadnutí sa zúčastní minister životného prostredia z každej krajiny EÚ a bude sa nazývať „Environmentálna rada“.

Vzťahmi EÚ s ostatným svetom sa zaoberá „Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy“. Ale toto zloženie Rady má aj širšiu zodpovednosť za všeobecné politické otázky, takže jej zasadnutí sa zúčastňuje aj ktorýkoľvek minister alebo štátny tajomník ministerstva, ktorého určí každá vláda.

Existuje spolu deväť rôznych zložení Rady:

- Všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy
- Hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN)
- Spravodlivosť a vnútorné záležitosti (JHA)
- Zamestnanosť, sociálna politika, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti
- Konkurencieschopnosť
- Doprava, telekomunikácie a energetika
- Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
- Životné prostredie
- Vzdelávanie, mládež a kultúra.

Každý minister je v Rade splnomocnený prijímať záväzky v mene svojej vlády. Inými slovami, podpis ministra je podpisom celej vlády. Každý minister je v Rade okrem toho zodpovedný svojmu národnému parlamentu a občanom, ktorých tento parlament zastupuje. Zaručuje sa tým demokratická legitímnosť rozhodnutí Rady.
Najviac štyrikrát za rok sa stretávajú prezidenti a/alebo predsedovia vlád členských štátov s predsedom Európskej komisie ako Európska rada. Na týchto stretnutiach „samitu“ sa určuje celková politika EÚ a riešia sa problémy, ktoré nie je možné vyriešiť na nižšej úrovni (t. j. na úrovni ministrov na bežných zasadnutiach Rady). Vzhľadom na svoju dôležitosť diskusie v Európskej rade často trvajú do neskorých nočných hodín a priťahujú veľkú pozornosť médií.

Čo vlastne rada robí?

1. Právne predpisy

Rada spravidla koná iba na návrh Komisie a Komisia je zvyčajne zodpovedná za to, aby sa prijaté právne predpisy EÚ správne uplatňovali.

2. Koordinovanie politiky členských štátov

Krajiny EÚ sa rozhodli, že chcú, aby bola ich celková hospodárska politika založená na úzkej koordinácii národných hospodárskych politík. Túto koordináciu uskutočňujú ministri hospodárstva a financií, ktorí kolektívne tvoria Radu pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Chcú taktiež vytvoriť viac pracovných miest a skvalitniť systémy vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej ochrany.Hoci je každá krajina EÚ zodpovedná za svoju vlastnú politiku v týchto oblastiach, krajiny sa môžu dohodnúť na spoločných cieľoch a učiť sa navzájom zo svojich skúseností, čo funguje najlepšie.

Tento proces sa nazýva „otvorená metóda koordinácie“ a uskutočňuje sa v Rade.

3. Uzatváranie medzinárodných dohôd

Každý rok Rada „uzavrie“ (t. j. oficiálne podpíše) viacero dohôd medzi Európskou úniou a krajinami mimo EÚ, ako aj s medzinárodnými organizáciami.

Tieto dohody sa môžu týkať širších oblastí ako je obchod, spolupráca a rozvoj alebo sa zaoberajú špecifickými okruhmi ako je textil, rybolov, veda a technika, doprava atď.

Rada môže okrem toho uzatvárať dohovory medzi členskými štátmi EÚ v oblastiach ako je zdaňovanie, právo obchodných spoločností alebo konzulárna ochrana.
Dohovory sa môžu zaoberať aj spoluprácou v otázkach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4. Schvaľovanie rozpočtu EÚ

O ročnom rozpočte EÚ rozhodujú spoločne Rada a Európsky parlament.

5. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Členské štáty EÚ pracujú na rozvoji spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).Avšak zahraničná politika, bezpečnosť a obrana sú záležitosti, nad ktorými si vlády jednotlivých členských štátov zachovávajú nezávislú kontrolu. V týchto oblastiach nezdružujú národnú suverenitu, takže Parlament a Európska komisia v nich zohrávajú iba obmedzenú úlohu. Krajiny EÚ však môžu spoluprácou v týchto otázkach veľa získať a Rada je hlavným fórom, na ktorom sa táto „medzivládna spolupráca“ uskutočňuje.

Aby mohla Európska únia efektívnejšie reagovať na medzinárodné krízy, vytvorila „jednotku rýchlej reakcie“. Nie je to európska armáda: jej príslušníci zostávajú členmi vnútroštátnych ozbrojených síl a sú pod národným velením a ich pôsobenie sa obmedzuje na plnenie humanitárnych, záchranných a iných úloh spojených s udržiavaním mieru a krízovým manažmentom. Napríklad v roku 2003 uskutočnila EÚ vojenskú operáciu (krycie meno Artemis) v Demokratickej republike Kongo a v roku 2004 začala operáciu na udržanie mieru (krycie meno Althea) v Bosne a Hercegovine.

Rade pri týchto operáciách pomáhajú:

- Politický a bezpečnostný výbor (PBV),
- Vojenský výbor Európskej únie (VVEU) a
- Vojenský štáb Európskej únie (VŠEÚ) zložený z vojenských expertov, ktorých členské štáty dočasne delegovali na sekretariát Rady.

6. Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Občania EÚ majú možnosť voľne si vybrať, v ktorej krajine EÚ budú žiť a pracovať, takže by mali mať aj kdekoľvek v Únii rovnaký prístup k občianskej spravodlivosti.
Preto musia vnútroštátne súdy navzájom spolupracovať, aby sa zabezpečilo, že napríklad rozsudok súdu vynesený vo veci rozvodu alebo starostlivosti o dieťa v jednej krajine EÚ bude uznaný vo všetkých krajinách EÚ.

Sloboda pohybu v rámci EÚ prináša výhody pre občanov dodržiavajúcich predpisy, využívajú ju však aj medzinárodné kriminálne živly a teroristi. Riešenie cezhraničného zločinu si vyžaduje cezhraničnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi súdmi, policajnými zložkami, colníkmi a imigračnými službami všetkých krajín EÚ.

Musia napríklad zabezpečiť,

- aby boli vonkajšie hranice EÚ pod účinnou policajnou kontrolou,
- aby si colníci a polícia vymieňali informácie o pohybe podozrivých obchodníkov s drogami alebo prevádzačov ľudí,
- aby sa so žiadateľmi o azyl zaobchádzalo v celej EÚ rovnakým spôsobom, čím sa predíde „azylovej turistike“.

Takýmito problémami sa zaoberá Rada pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti – t. j. ministri spravodlivosti a vnútra. Cieľom je vytvoriť v rámci hraníc EÚ spoločný „priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“.

Predsedníctvo Rady

Predsedníctvo Rady rotuje každých šesť mesiacov. Inými slovami, každá krajina EÚ sa postupne v šesťmesačných obdobiach strieda v zodpovednosti za program Rady a predsedá všetkým zasadnutiam, pričom podporuje legislatívne a politické rozhodnutia a sprostredkúva kompromisy medzi členskými štátmi.

Ak je napríklad zasadnutie environmentálnej Rady plánované na druhú polovicu roka 2006, bude mu predsedať fínsky minister životného prostredia, pretože v tom čase patrí predsedníctvo Fínsku.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.