referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Európske inštitúcie
Dátum pridania: 23.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: QeenofDamned
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 330
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 25m 20s
Pomalé čítanie: 38m 0s
 

Európsky parlament

Európsky parlament (EP) volia občania Európskej únie, aby zastupoval ich záujmy. Jeho počiatky vedú späť do 50. rokov minulého storočia a k zakladajúcim zmluvám a od roku 1979 jeho poslancov volia priamo občania, ktorých zastupuje.

Voľby sa konajú každých päť rokov a právo voliť má každý občan EÚ, ktorý je zaregistrovaný ako volič. Parlament teda vyjadruje demokratickú vôľu občanov Únie (viac ako 455 miliónov ľudí) a zastupuje ich záujmy v diskusiách s inými inštitúciami EÚ. Súčasný parlament bol zvolený v júni 2004 a má 732 členov zo všetkých 25 krajín EÚ. Takmer jedna tretina z nich (222) sú ženy.

Poslanci Európskeho parlamentu („MEP“) nesedia v národných blokoch, ale v siedmich celoeurópskych politických skupinách. Sú medzi nimi zástupcovia všetkých názorových skupín na európsku integráciu, od presvedčených federalistov až po otvorených euroskeptikov.

V roku 2004 bol za predsedu Európskeho parlamentu zvolený Josep Borrell Fontelles.

Čo vlastne parlament robí?

1. Schvaľovanie európskych právnych predpisov

Najbežnejším postupom prijímania (t. j. schvaľovania) právnych predpisov EÚ je „spolurozhodovanie“. Týmto postupom sa Európsky parlament dostáva na rovnakú úroveň s Radou a to platí pre širokú škálu právnych predpisov z mnohých oblastí.

V niektorých oblastiach (napríklad v poľnohospodárstve, hospodárskej politike, vo vízovej a prisťahovaleckej politike) má legislatívnu právomoc iba Rada, musí však konzultovať s Parlamentom. Súhlas Parlamentu je okrem toho potrebný pri určitých významných rozhodnutiach ako je pristúpenie nových krajín k Únii.

Parlament taktiež dáva podnet na nové právne predpisy tým, že hodnotí výročný pracovný program Komisie, posudzuje vhodnosť nových právnych predpisov a žiada Komisiu o predloženie návrhov.

2. Demokratická kontrola

Parlament vykonáva demokratickú kontrolu nad ostatnými európskymi inštitúciami. Deje sa to niekoľkými spôsobmi.

Keď nastúpi do úradu nová Komisia, jej členovia, ktorých nominujú vlády členských štátov, nemôžu byť menovaní bez súhlasu Parlamentu. Parlament vedie s každým z nich vrátane perspektívneho predsedu samostatný pohovor, a potom hlasuje o schválení Komisie ako celku.

Počas celého funkčného obdobia je Komisia politicky zodpovedná Parlamentu, ktorý môže prijať „návrh na vyslovenie nedôvery“ žiadajúci hromadné odstúpenie celej Komisie.

Všeobecnejšie, Parlament vykonáva kontrolu pravidelným hodnotením správ, ktoré mu posiela Komisia (všeobecná výročná správa, správy o plnení rozpočtu atď.).Poslanci EP okrem toho kladú Komisii otázky, na ktoré sú komisári povinní odpovedať.

Parlament taktiež monitoruje prácu Rady: poslanci EP pravidelne kladú Rade otázky a predseda Rady sa zúčastňuje plenárnych zasadnutí EP a zapája sa do dôležitých diskusií.

Parlament môže ďalej vykonávať demokratickú kontrolu hodnotením petícií občanov a zriaďovaním vyšetrovacích výborov.

Parlament sa na viac svojimi príspevkami podieľa na každom samite EÚ (stretnutia Európskej rady).V úvode každého samitu sa predseda Parlamentu vyzve, aby vyjadril názory a znepokojenia Parlamentu v súvislosti s aktuálnymi otázkami a bodmi programu rokovania Európskej rady.

3. Rozpočtová právomoc

O ročnom rozpočte EÚ rozhodujú spoločne Parlament a Rada. Parlament ho prerokúva v dvoch po sebe nasledujúcich čítaniach a účinnosť nadobudne, až keď ho podpíše predseda Parlamentu.

Parlamentný Výbor pre rozpočtovú kontrolu (COCOBU) monitoruje ako sa rozpočet čerpá a Parlament každý rok rozhoduje o tom, či schváli hospodárenie Komisie s rozpočtom za predchádzajúci rozpočtový rok. Tento schvaľovací postup je technicky známy ako „udelenie absolutória“.

Organizácia práce v parlamente:

Práca Parlamentu sa delí na dve hlavné etapy:

- Príprava na plenárne zasadnutie. Zúčastňujú sa na nej poslanci EP v rôznych parlamentných výboroch, ktoré sa zameriavajú na jednotlivé oblasti činnosti EÚ. Otázky, ktoré sú určené na diskusiu prerokúvajú aj politické skupiny.

- Plenárne zasadnutie. Plenárne zasadnutia sa bežne konajú v Štrasburgu (jeden týždeň v mesiaci) a niekedy v Bruseli (iba dva dni). Na týchto zasadnutiach Parlament hodnotí návrhy právnych predpisov a hlasuje o zmenách a doplneniach, na základe čoho prijíma rozhodnutie o ich znení ako celku.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.