Kvocient inteligencie
•menej ako 20 idioti
•20 – 49 imbecilita
•50 – 69 debilita
•70 – 79 hranica medzi rozumovou zaostalosťou a normou
•80 – 89 inteligencia podpriemerná
•90 – 109 priemerná inteligencia
•110 – 119 inteligencia nadpriemerná
•120 – 139 vysoko nadpriemerná inteligencia
•140 a viac genialita


Riešenie problémov

Schopnosť riešiť problémy je jedným zo základných prejavov inteligencie.
Fázy procesu riešenia problémov v procese riešenia problémov môžeme rozlíšiť množstvo fáz a typických činností. Ďalej sú pre každú fázu typické určité základné charakteristiky. V určitých prípadoch, keď napríklad problém je ľahký alebo daná osoba nedbá o skontrolovanie výsledku, nemusia niektoré z uvedených činností, alebo dokonca fáz vôbec nastať.

•Fáza objavenia problému - začiatok procesu je objavenie problému. Môže ju pred danú osobu postaviť niekto iný alebo si ho môže povšimnúť sama. V tejto fáze si človek uvedomuje problém ako určitú príťaž, ktorú treba prekonať. Musí samozrejme existovať príslušná motivácia, ktorá by povzbudzovala k prekonaniu ťažkosti. Inak človek problém automaticky obíde. Ak nie je problém príliš jednoduchý, je v tejto fázy treba určité úsilie k pochopeniu problému.
•Fáza riešenia problému v tejto fázy pozorujeme najprv určité prípravné činnosti, ako je napríklad rozbor známych údajov, rozdelenie problémov na niekoľko drobnejších a sformulovanie ďalších, pomocných otázok. Človek si pripomína, čo o danom probléme vie, a v prípade potreby vyhľadáva chýbajúce informácie a pomôcky. Tieto prostriedky patria niekedy k zložitému arzenálu prostriedkov a metód postupu známych v danom obore. Hlavným obsahom tejto fázy je hľadanie riešení, ktoré môžu mať formu praktických, bezprostredných manipulácií, alebo pokusov uskutočňovaných v mysli. Medzi týmito pokusmi zastáva zvláštne miesto na vytváranie tzv. domnienok. Ak prvý pokus nevedie k riešeniu, vytvára si človek ďalšie domnienky a snaží sa o ďalšie pokusy smerujúce k potvrdeniu domnienok alebo snažiace sa o náhodné vyriešenie problémov.
•Fáza nájdenia riešenia alebo zistenia neúspechu úsilie je konečne korunované úspechom, ktorý znamená odstránenie problémov a vyvoláva pocit spokojnosti. Niekedy sa po sérii činností smerujúcich k vyriešeniu problému objaví správny nápad úplne náhle, doslova vo forme osvietenia. V prípade neúspechu a zanechania ďalších pokusov vznikajú nepríjemné pocity, ktoré majú vplyv na ďalšiu činnosť danej osoby.
•Fáza konečnej kontroly a poslednej úpravy riešenia obvyklú kontrolu vznikajúcich domnienok počítame do druhej fáze, fáze riešenia problému. Štvrtá fáza zahrňuje naproti tomu činnosť smerujúcu k dodatočnému preskú-šaniu správnosti riešenia alebo k jeho dokončeniu v podrobnostiach. Posledná úprava riešenia problému závisí na druhu problému, na podmienkach, za ktorých k riešeniu dochádza, a taktiež záleží na osobných vlastnostiach dané-ho človeka. Tieto vlastnosti sa prejavujú už v tej fázy, keď sa človek s problémom prvýkrát stretne.

Umenie využívať informácie a doplňovať ich jedným z predpokladov správneho riešenia problémov je prejavovanie dostatočnej intenzity a účelnej poznávacej aktivity vo fáze, keď sa zoznamujeme s úlohou. Často vyplývajú chyby a problémy proste z toho, že človek zvyknutý na nedbalú prácu sa príliš nenamáha, aby dobre poznal podmienky úlohy. Môže sa to zdať divné, ale je fakt, že schopní žiaci vynakladajú na pochopenie matematickej úlohy často väčšie úsilie ako žiaci neschopní. Ako vyplýva z mnohých štúdií čítajú mnohí slabí žiaci tieto úlohy nepozorne, iba jedenkrát, a niektorí si nepovšimnú ani čiarok vo vete, čo niekedy vedie k nezrozumiteľnosti úlohy. Často ešte poriadne nevedia o čo ide a začnú skúšať počítať úlohy doslova naslepo. Naproti tomu pre schopných žiakov je typické, že čítajú text niekoľkokrát za sebou a zamýšľajú sa nad každým slovom a nad každým číselným údajom.

Starostlivo sa zoznámiť s údajmi samozrejme nie je to isté ako ich správne využiť. Je známe, že čím viac informácií o určitom probléme máme k dispozícii, o to ľahšie ho môžme vyriešiť. Preto umenie myslieť záleží okrem iného od schopnosti riešiť úlohy i vtedy, ak máme po ruke malý počet informácií. Škola navyká žiakov skôr na zjednodušené úlohy, pri ktorých nielenže dostá-vame správne a bezo zvyšku formulované úlohy, ale i všetky potrebné údaje. V živote však často narazíme na situácie, kedy buď je problém stavaný nesprávne, alebo je ešte len treba získať potrebné údaje. Iným aspektom schopnosti správne využívať informácie je nutnosť uvedomiť si, že konečné informácie nemusia byť vždy pravdivé. K nesprávnym informáciám sa potom pridajú omyly, neschopnosť, subjektivizmus, technické nedostatky a i. Preto kritickosť k výstupným údajom a voči informáciám z druhej ruky tvorí jedno z kritérií schopnosti využívať nazhromaždené poznatky.